Kvalitné RSS zdroje z Mráčika

Kvalitné RSS zdroje z Mráčika

RSS zdroj: Spravodajstvo z horného a stredného Gemera

Stručný popis:MAJ GEMER - Osobná stránka Ondreja Doboša venovaná hornému a strednému Gemeru
Pôvodný zdroj:http://www.majgemer.sk Otvor v novom okne
RSS zdroj:http://www.majgemer.sk/ index.php?format=feed&type=rss Otvor v novom okne
Jazyk:sk-sk
Kódovanie:utf-8
Posledná aktualizácia:
22. jún 2018 05:43:51
Verzia:RSS 2.0
Aktuálny počet článkov:10 článkov
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 21. jún 2018

Výstava LUX et TENEBRIS v Rožňave predstaví dve výtvarníčky mladej generácie

Výstava LUX et TENEBRIS v Rožňave predstaví dve výtvarníčky mladej generácie

Výstava s názvom LUX et TENEBRIS, ktorá sa otvorí 28. júna 2018 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstavuje výtvarné práce Mgr. Astridy Kissovej a Mgr. art. Viktórie Zatrochovej. Autorky patria do mladej generácie súčasnej výtvarnej scény. Spoločným menovateľom je expresívny výtvarný jazyk, časté použitie tmavých tónov a tém skúmajúcich hlbšie, často až temné zákutia bytia. Rozličnosť prác sa prejavuje najmä v použití výrazových prostriedkov, odlišnosti tém a východísk. Obsah výstavy LUX et TENEBRIS tvoria kresby, grafiky, maľby, práce na PC, animácie a priestorové práce. Diela svojou rôznorodosťou, pod ktorou sa tiahne spoločná podstata, predstavujú istý odraz vnútornej reinterpretácie zdanlivo vonkajšieho sveta. Tlmočia pocity, názory, kladú otázky.

Mgr. atr. Viktória Zatrochová

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 20. jún 2018

Marian Slavkay: Keď mi prišla karta narukovať (10)

Marian Slavkay: Keď mi prišla karta narukovať (10)

Divízny roj.
Začiatkom júna vo večernom rozkaze bolo uvedené, že moju cisternu mám odovzdať Ernestovi Elekovi z Rudnej. Po odovzdaní si mám vyzdvihnúť cestovný rozkaz do Prahy a v závode Hefa, n. p. som mal prebrať úplne novú cisternu T-111. V tomto závode montovali do cisterien čerpacie zariadenia. Veliteľom vozu bol určený čatár z povolania Gábriš. Bol to Slovák, ktorý pochádzal z Dlhého Poľa pri Bytči. Do Prahy sme cestovali rýchlikom. Po prebratí cisterny, cestou späť sme v meste Choceň na vojenskom letisku natankovali plnú cisternu leteckého benzínu 95 (95 oktánový). S Gábrišom sme sa spriatelili. Bol zástupcom npor. Davidka, náčelníka PHM (pohonné hmoty a mazadlá). On už vedel, že s tou cisternou budem slúžiť u divízneho roja. Náš pluk preletel z Hradčan

do Přerova na bombardéroch nemeckej výroby Siebel, ktoré nemecká armáda používala v čase druhej svetovej vojny. V Přerove však už pre letcov boli pripravené moderné bombardéry sovietskej výroby, dvojmotorové prúdové IL-28. Divízny roj slúžil v prípade potreby presťahovania sa pluku na iné letisko, na prepravu vyšších dôstojníkov velenia pluku a štábu práporu. Pre tento účel slúžili tieto lietadlá – dva Sieble, dva Aero 45 a dva ľahké hornoplošníky zn. Štorch. Ostatné Sieble pluku boli zošrotované. Po príchode do kasární som bol vo večernom rozkaze zadelený s cisternou k divíznemu roju. Na druhý deň ráno som sa hlásil u veliteľa divízneho roja npor. Očadlíka. Bol to výkonný pilot, veľmi inteligentný štyridsiatnik kľudnej povahy. Lepšieho predstaveného som si nemohol želať. O bezchybný stav lietadiel sa starali dvaja leteckí mechanici. Čatár z povolania Polášek nazývaný „Hary“ a druhý čatár „Pepa“. Boli to dobrí chlapci, rýchlo sme sa skamarátili. Tí dvaja mali zlatý život. Iba stále čistili a leštili lietadlá, niekedy urobili kontrolnú motorovku, alebo pripravovali lietadlo na let. Keď mali piloti povinné zoskoky padákom, poslúžil im Siebel. Ja som natankoval obidva Sieble asi po 600 litrov benzínu a bol som tiež bez práce. Hary našiel na palubnom rádiu „Síbla“ nejaku džezovú hudbu, tak sme si lebedili. Hovorili sme tomu „vojenčina lážo-plážo“. Stojánku sme mali pri lesíku na tráve, odkiaľ sme mali dobrý výhľad na celé letisko. Keď sme zbadali, že niekto prichádzal k stojánke peši alebo autom, rýchle sme ožili. Mechanici „leštili“ dávno vyleštené lietadlá a ja som usilovne čistil už viackrát vyčistené čerpacie zariadenie cisterny.

Jeden pekný slnečný deň sme si zobliekli košele. Prišiel k nám npor. Očadlík a s úsmevom nám povedal, že by sa ihneď pridal k nám užívať si slniečka, ale musí ísť na poradu k veliteľovi pluku mjr. Koutenkovi, ktorý bol skúsený frontový pilot. Piloti a palubní strelci boli vynikajúci ľudia, veľmi priateľskí. Nemali radi, keď sa im vojaci základnej služby predpisovo zdravili. Zahriakli nás „co blbneš, nešaškuj!“ Ja som bol bažant a pred veliteľom divízneho roja mal som veľký rešpekt. Vyliezol som hore na cisternu a kontroloval v nádržiach stav paliva. Čo čert nechcel, neviem odkiaľ sa objavil pri cisterne npor. Polák. Začal ma hlasito kárať, že ako som ustrojený, ako som si dovolil zobliecť blúzu a košeľu. Npor. Očadlík podišiel k Polákovi, ležérne pozdravil a predstavil sa: „Npor. Očadlík, velitel dvizního roje.“ Potom mu povedal, že počas zamestnania mechanici a vodič cisterny podliehajú jemu a on nám povolil, že v tej horúčave môžeme pracovať bez košieľ. Potom mu kľudným hlasom oznámil: „Nic ve zlém nadporučíku, na stojánku divizního roje mají přístup důstojníci velení pluku a štábu práporu, piloti, mechanici a obsluha. Nezlobte se, ale opusťte stojánku.“ Chvíľu sa na seba dívali, Polák očervenel až do fialova a nebol schopný slova. Pozdravil a bez slova odišiel. Očadlík sa obrátil ku mne so slovami: „Co to bylo za blbce?“ Náš veliteľ autoroty, povedal som. „No nazdar, teď jsem to pohnojil.“ Povedal mi, že keby ma veliteľ začal veľmi šikanovať, nech mu to poviem. Na moje šťastie na letisku vyhlásili pohotovosť, tak som ostal s cisternou na dlhší čas na slavkay kamuflovan t 111 c 2stojánke. Prespával som v kabíne cisterny. Kabína sa dala upraviť tak, že vznikli dve lôžka na spanie. Pre mňa lôžko v kabíne úplne vyhovovalo, lebo som sa mohol aj vystrieť. Horšie to bolo pre vysokých chlapcov, ktorí nevedeli, kde majú strčiť dlhé nohy. Koncom týždňa končila pohotovosť. Odišiel som s cisternou do kasární. Ihneď po prichode do autoparku mi dozorčí oznámil, že sa mám hlásiť u veliteľa roty. Nič nového pod slnkom. To som očakával. Vošiel som do kancelárie a predpisovo sa zahlásil. Videl som na veliteľovi, že sa neovláda. Červeň v tvári mu prešla až do purpurovej farby. Ohryzok mu na krku nervózne podskakoval a slová vyrážal ako keby štekal. Vo svojom nervóznom prejave ma „zjazdil“, že som pri výkone služby nebol predpisovo ustrojený. Povedal som, že zobliecť sa do pol tela nám povolil veliteľ divízneho roja. „Vy jste příslušník 17-tého letištného práporu a výjimka pracovat bez košil nebyla velitelem práporu povolená.“ Mňa už tiež začala tá jeho nevraživosť znervózňovať. Povedal som mu, že keď mi vydá veliteľ divízneho roja nejaký príkaz, rýchlo sadnem do cisterny a prídem sa ho opýtať, či môžem tento príkaz splniť. Musím to asi robiť tak, aby som mohol slúžiť dvom pánom k ich spokojnosti. Vyrazil som mu dych. Celý červený však prešiel do útoku, ktorý mal na mňa už dávno pripravený. „Slavkaju. Co vy vlastne na tom letišti celé dni děláte?“ Povedal som mu, že keď lietajú „Síble“, tak ich musím naplniť. Nečakane sa ma opýtal, že kto plní Aerovky a Štorchy. Vedel, že tie malé lietadlá používajú slabší benzín, 87 oktánový. Odpovedal som, že cisterna z 11. letištného práporu, lebo oni majú letecký benzín 87 oktánový a já mám iba 95-ku. Oči mu víťazoslávne zažiarili a s viditeľnou škodoradosťou mi oznámil, že to môžem robiť aj ja. Nevedel som, čo tým mieni. Od radosti sa takmer rozlieval. Rozďavenými ústami mi tak úlisnicky oznámil, že sa postará, aby som mal dostatok cisterien, ktoré môžem používať a všetky požiadavky divvízneho roja plniť. Povedal, že všetko sa dozviem od veliteľa cisternovej čaty rotného Hlaváčka. Na izbe ma už kamaráti netrpezlivo čakali. Už zhruba vedeli, čo sa udialo na letisku, na stojánke divízneho roja. Všetko som ím dopodrobna vyrozprával, ako ho npor. Očadlík vysánkoval zo stojánky, že nevedel ani muknúť. Iba sfialovel v tvári a vtedy mi pripadal ako nazlostený „moriak“. Už aj ostatní chlapci si všimli, že Polák mení farbu až do purpurova, keď nevie vnútorne zvládnuť nepríjemnú situáciu, tak súhlasne vykríkli, že je to Moriak. Odvtedy mu prischlo meno Moriak. Gemerčania ho volali Moréék, a chlapci Maďari Puják. A táto prezývka mu vydržala počas celej našej služby. Večerný rozkaz bol pre mňa šokujúci. Čítal ho sám Moriak-Polák. Po úvodných volovinách o ustrojení vojaka a vojenskom vystupovaní, prišiel na stať, kde tvár sa mu rozžiarila šťastím, keď čítal. „Vojín Slavkay, zítřejším dnem přebere cisterny Praga RN 81104, 81105,“ a čítal, čítal..., až do čísla 109. Rýchle som nevedel spočítať, koľko tých cisterien budem mať. Chlapci začali vykrikovať, že som Cisternový barón, že vlastním jednu Tatru a šesť Eren. Polák ích zahriakol a pokračoval. Cisterny odovzdá rotný Hlaváček, ktorý má k zaparkovaniu vozidiel zvláštne inštrukcie. Rotný Hlaváček bol vojakom základnej služby, ktorý slúžil už tretí rok. V civile to bol priemyslovák – konštruktér motorových vozidiel. O autách mal také vedomosti, že Polák mu v tom smere nesiahal ani po členky. Hlaváček ho mal v žalúdku, čo otvorene prejavoval. Keď mu Polák niečo prikazoval, často mu odvrkol „stačilo, nekecej!“. Bol už ženatý, mohol byť aj starší ako veliteľ. Už sa nevedel dočkať októbra, kedy mal odísť do civilu. Lepšie poznal pomery v prápore aj na letisku, lebo Polák pravdepodobne prišiel k práporu za veliteľa autoroty iba tesne pred naším narukovaním, po vyradení z autoškoly v Nitre.

Ráno po rozdelení som išiel za rotným Hlaváčkom. Zahlásil som sa mu predpísaným spôsobom. Zahriakol ma, aby som nešaškoval a povedal mi, aby som mu tykal, že on je takisto vojak základnej služby ako ja. Opýtal som sa, že odkiaľ sa zobrali tie Ereny cisterny, keď ja som žiadnu v autoparku nevidel. Povedal mi, že sú umiestnené v garážach. Vysvetlil mi, že v Hradčanoch mali iba malé cisterny s obsahom asi 3000 litrov, lebo do bombardérov Siebel plnili od 300 do 600 litrov. Teraz, keď je potrebné do IL-28 plniť v tisícoch litroch, tieto cisterny by nestačili. Sú garážované a boli ponúknuté na civilné alebo zväzarmovské letiská. Doteraz si pre cisterny nikto neprišiel. Tie Ereny musím spojazdniť, lebo v garážach stoja od času, keď sa prápor presťahoval z Hradčan. Spojazdnené Ereny mám zaparkovať na nádvorí pri jedálni. Tú najlepšiu si mám nechať a naplniť si ju benzínom 87-ou u 11. Letištného práporu, čo už vybavil náčelník PHM npor. Davidek. Potom môžem plniť aj malé lietadlá divízneho roja. Pobrali sme sa smerom ku kotolni, kde po ľavej strane boli vystavané garáže, o ktorých som nevedel, že patria našej autorote. Potom otvoril šesť garáží, v ktorých stáli cisterny Ereny. Každá z nich mala vyfúknutú jednu alebo aj dve pneumatiky a sedeli na ráfoch. Vošla do mňa zlosť, tak som šťavnato zahrešil a povedal Hlaváčkovi, že ten opičiak Polák si veľmi dobre vymyslel pomstu na mňa. Povedal mi, že osobne sa bol na tieto vozy pozrieť a tešil sa, že budem mať čo robiť, keď doteraz som len leňošil na letisku. My dvaja s Polákom sme si neboli od samého začiatku sympatickí, lebo mu to nevoňalo, že hlúposti vojenčiny, ktorých bolo každý deň neúrekom, som stále kritizoval. Hlaváček mi poradil, aby som skontroloval stav akumulátorov u cisterien a s T-111 dofúkal všetky gumy. Keď budú autá schopné presunu, nech mu to oznámim. Presunieme ich na nádvorie, kde ich zaparkujeme. Mám sa ponáhľať, lebo je potrebné uvoľniť garáže. Čakáme dodávku nových vozidiel Tatra 111 – valník. Majú byť dodané priamo z fabriky. Tak začala moja „krížová cesta“ so šiestimi cisternami. Polák následne vybavil, že som už nestál s cisternou na letisku, ale ma poslal natankovať lietadlá iba v prípade potreby. Robil som ako otrok. Trvalo mi viac ako týždeň, pokým som dal cisterny ako-tak do poriadku. Zaparkoval som ich na nádvorí, na čo osobne dozeral „Moriak“ Polák. Bolo to miesto presne pred dôstojníckou jedálňou. Buzeroval ma tam asi dve hodiny. Medzery medzi autami museli byť rovnaké a predné nárazníky v jednej rovine. V hlave mi napadla myšlienka na pomstu, lebo už vo mne kypela zlosť a nervy mnou lomcovali. Pri poslednej Erene ma pri zaparkovaní on dirigoval. Náročky som stále prešiel autom asi o 30 cm dopredu aj dozadu. Začal zúriť. Vedel, že to robím naschvál. Odôvodnil som to, že som nervózny a idisponovaný. Nazlostil sa a povedal, aby som mu ukazoval, že on postaví cisternu na požadované miesto. Sadol za volant. Ja som ho dirigoval tak, že cisterna stála vpredu o 10 centimetrov pred ostatnými. Keď sa na to pozrel, začal moriak červenieť. Pohotovo som mu povedal, že ja to už ručne zatlačím. Oprel som sa do cisterny, „pučil som sa“, ale netlačil. Pribehol ku mne, oprel sa do vozidla a pomaly ho zatlačil až na miesto. Vošiel som do kabíny zatiahnuť ručnú brzdu a nahlas som si zahundral „no vidíš, ty opičiak, ako si to presne zatlačil“. Niečo asi začul, lebo sa spýtal, čo som povedal. Skríkol som, že „ chválabohu, že to máme hotové“. Pozeral sa na mňa nedôverčivo, ale nakoniec odišiel.

Z prebratých šiestich cisterien som si vybral 109-tku. Mala najazdené iba 15 tisíc km. Dobre štartovala, bola spoľahlivá a rýchla. Na rovnej ceste do Bochoře vytiahla až 110 km/hod. Dohody medzi našími letiskovými prápormi sa zrušili. Preto som pre benzín chodil až do Prostějova na letisko k tretiemu Letištnému práporu. Rád som sa díval na malé veľmi pekné stíhačky La-5 a La-7 (konštrukter Lavočkin). Tieto stíhačky sa preslávili v druhej svetovej vojne vo vzdušných súbojoch s nemeckými messerschmittmi. Lietali na nich slávni piloti. Jeden z nich bol náš npor. Kožedub, ktorý dosiahol 41 zostrelov a tiež slávny beznohý pilot Meresiev, ktorého osud poznáme z knihy „Príbeh ozajstného človeka“. Najradšej som bol na letisku, keď som mal plniť lietadlá. Moriak stratil znovu nado mnou kontrolu, lebo takmer denne bolo potrebné lietadlá divízneho roja doplňovať.

(POKRAČOVANIE)

Marian Slavkay

 

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 20. jún 2018

Náučný chodník Turecká

Náučný chodník Turecká

Náučný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km s prevýšením 554 metrov. Na trase chodníka je 26 náučných tabúľ a 2 altánky slúžiace na oddych. Slávnostne bol otvorený 12. decembra 2009, výstavbu realizovalo Združenie obcí „Mikroregión Turecká“ a obec Rudná. Zaujímavé miesta sú osadené informačnými tabuľami s popisom jednotlivých objektov baníckej a lesníckej činnosti s prehliadkou troch sprístupnených starých banských diel. Štart a cieľ je v obci Rudná v okrese Rožňava, začína pred Kultúrnym domom, kde je úvodná tabuľa v nadmorskej výške 350 m, je to najnižší bod chodníka. Najvyšší bod je na vrchole Tureckej v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny vo výške 954 m n. m., kde je od roku

2012 postavená 15 m vysoká kovová turistická rozhľadňa Turek, z ktorej za dobrého počasia je vidieť aj Vysoké Tatry. Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chodníka P. J. Šafárika a informačný panel NCH Turecká s ďalšími informáciami o lokalite.

nch turecka 20130821 14 a   nch turecka rozhladna 1a   nch turecka stolna 1a

 

Na paneloch sú podrobné informácie v slovenčine s krátkym resumé v angličtine a maďarčine. V baníckej časti sú informácie o obci Rudná a jej histórii, o baníctve a využívaní rudných zdrojov, o Banskom závode Rudná, ťažbe rudy, práci v baniach, vetracej technike, o ťažnej veži v Šachte Rudná 1, pri štôlni Ľudovít o vystužovaní banských diel, o prieskumnej kresanici, obydlí baníkov, tzv. krámikoch a ďalšie zaujímavosti. Lesnícka časť oboznamuje s lesom ako spoločenstvom živej a neživej prírody, s lesníckymi činnosťami, históriou aj súčasnosťou lesníctva, o faune a flóre okolitej prírody, o využívaní zdrojov lesa a ďalšie informácie.

Každoročne je tu tradične poslednú augustovú sobotu usporiadaný spoločný Výstup na Tureckú a v druhej decembrovej sobote Prechod Náučným chodníkom Turecká.

Viac informácií:
http://old.majgemer.sk/gemer/rudna/ruchodnik.htm
http://www.obecrudna.sk/-naucny-chodnik-turecka
http://www.banictvovrudohori.eu/mapa/obce/rudna.html

Pripravuje Marta Mikitová

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 20. jún 2018

Školenie strojnej služby pre členov DHZO okresu Rožňava

Školenie strojnej služby pre členov DHZO okresu Rožňava

Odborná škola DPO SR v Martine, prostredníctvom veliteľ pána Valka Stanislava a lektora pána Ľubomíra, urobili školenie a špecializovanú prípravu strojenej služby a práce s elektrocentrálou. Členovia DHZO okresu Rožňava, tiež aj tí, ktorí dostali v nedávnom čase protipovodňové vozíky, absolvovali školenie, teoretické poznatky a praktické, ktoré sa vykonali v hasičskej zbrojnici v Slavošovciach. Ďakujem za poskytnutie priestoru a technické vybavenie, členom a vedeniu DHZ Slavošovce. Na uvedenom školení sa spolu zúčastnilo 51 členov. V úvode prítomných prišiel pozdraviť aj starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták. Veríme, že svoje skúsenosti budú naberať školení členovia vo svojich DHZ-tkách a pridelenú techniku využívať, nielen pri určených prácach ale aj pri realizácii príjemných

udalostí pre deti, mládeže, občanov obcí. Nech sa vám všetkým darí.

Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 19. jún 2018

Cyklistika na Rudnej ceste

Cyklistika na Rudnej ceste

Vážení priaznivci športu, cyklistický šport na Slovensku si získava a upevňuje čoraz viac dôležitejšie miesto a pozornosť širokého vekového spektra obyvateľstva popri futbale, hokeji a iných druhoch športov. Veľkú zásluhu na masovom rozvoji cyklistiky má žilinská cyklistika, ktorá vychovala nám všetkým známeho a v súčasnosti najlepšieho cyklistu na svete Petra Sagana a jeho brata Juraja, v súčasnosti napomáha rozvoju cyklistiky na celom Slovensku. Tento pozitívny príklad preniesol aj do regiónov v podobe organizovania rôznych podujatí pre deti a mládež až po vekovo najstarších milovníkov cyklistiky. Tak je tomu aj v našom revúckom okrese, čo potvrdzuje aj naša pozvánka. Okresné cyklistické centrum Magnezit Jelšava v úzkej spolupráci s mestom Jelšava, generálnym

partnerom SMZ a. s. Jelšava, okresným mestom Revúca, KR PZ Banská Bystrica, OO PO v Jelšave a v Revúcej a Banskobystrickou regionálnou správu ciest a. s. a s prechodovými obcami okresu, organizuje VIII. kolo Východoslovenskej cyklistickej ligy (VCL) TOP ROUD LIGA cestárov na 70 km trati rozdelených do siedmych vekových kategórií:

jel rudnym gemerom 2Kadeti: 15 – 17 rokov
Muži:

  • A 18- 29
  • B 30 – 39
  • C 40 – 49
  • D 50 – 59
  • E 60 a viac

Ženy: 15 a viac

Nakoľko podujatie je masové, každý sa môže prihlásiť v mieste štartu v budove kasární v Jelšave pri vstupnej bráne do kasární od 08:00 do 10:00 hod. prípadne na t. č. 0904 482 098 a 0950 833 402 – štartovné pre jednotlivca je 8 €. Organizátori a mesto Jelšava pripravili pre účastníkov pretekov a širokú verejnosť kvalitné občerstvenie. Cyklistické preteky VCL TOP ROUD LIGA 2018 nesú vo 8. kole názov Rudnou cestou. Náš rudný Gemer bol v minulosti preslávený bohatými ložiskami železnej rudy, jej ťažby a výrobkov z nej. Preslávený vrch, ktorý bude dejiskom horskej prémie Železník na kóte prevýšenia 850 m bol opísaný aj v rozprávkach nášho dejateľa Pavla Emanuela Dobšinského. Obyvatelia Gemera s úctou spomínajú na Železník, ktorý im dával v minulosti chlieb a s rešpektom na tento vrch spomínajú aj cyklisti z celého Slovenska a zahraničia.

Dovoľte mi, aby som vám predstavil priebeh VIII. kola VCL. Bude sa konať dňa 5.7.2018 s nasledovným programom:

08:00 – 10:00 prezentácia účastníkov – parkovanie doprovodných vozidiel
10:00 – 10:15 slávnostné otvorenie – príhovory hostí – zoraďovanie pretekárov a konvoja, oboznamovanie s traťou a s bezpečnosťou trate rozhodcovským zborom SZC
10:30 - letmý štart (propagačná jazda cez mesto Jelšava) a za mestom ostrý štart
12:30 - očakávaný príchod prvých pretekárov do cieľa (kasárne)
12:30 – 14:00 spracovávanie výsledkov kategórií pretekov
14:00 – 14:30 Slávnostné vyhlásenie výsledkov a záver.

Milovníci cyklistiky si môžu prísť na svoje po 70 km trati vedúcej po trati Lubeník, Mokrá Lúka do Revúcej, kde sa okolo 10:45 – 10:50 cca 100 členný pelotón otočí na kruhovom objazde pred Tescom a zamieri do kopcov cez Slovmag Lubeník na rozprávkový Železník, Sirk, Rákošskú Baňu, Kameňany, Držkovce, Gemerskú Ves, Licince, Šivetice, Gemerské Teplice späť do jelšavských kasární.
Z príležitosti uvedeného cyklistického sviatku si zaspomínajme na cyklistiku v revúckej doline. Už koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia pracoval v Revúcej cyklistický klub Iskra Revúca, v ktorom úspešne reprezentovali revúcku cyklistiku moji rovesníci Dušan Chrapan, zaslúžilý majster športu a príbuzný našej olympijskej biatlonistky Martinky Chrapanovej, ktorý nám bol nápomocný v začiatkoch prvých podujatí nášho SCK Magnezit Jelšava konaných v Revúcej. Ďalším spolupútnikom v sedle bicykla bol a je aj súčasný pretekár Paľko Kálna. Po dlhoročnom sne sa nám v roku 1971 podarilo oživiť cyklistiku na revúckej doline v roku 2000, a tak sa už dnes pripravujeme v r. 2020 osláviť 20. výročie vzniku SCK Magnezit na dôstojnej úrovni za účasti popredných slovenských cyklistov za pochopenia našich prípadných partnerov, inštitúcií, združení obcí a miest nášho okresu a celého horného Gemera.

jel rudnym gemerom 3Malá sonda do organizovania cyklistických pretekov v revúckej doline:

29.08.1969 13. ročník OKOLO SLOVENSKA: cieľ: štadión Jelšava, celkový víťaz Břetislav Souček ČSSR
02. 03.2005 49. ročník OKOLO SLOVENSKA: Dvojetapa: cieľ Revúca (časovka Revúca-Jelšava, etapa Jelšava-Lučenec), celkový víťaz Ján Prazdnovský ŽP Podbrezová, dekorovanie víťazov prezidentom SR I. Gašparovičom
05.07.2017 8. kolo VCL TOP ROUND LIGA „Rudnou cestou okolo Jelšavy“: celkový víťaz Adrian Babič CT Firefly Poprad

Víťazná príprava Adriána Babiča v Jelšave mu veľkou mierou pomohla k dôstojnej reprezentácii SR na celosvetovej Deaflympiáde v Turecku týždeň po jelšavských pretekoch, odkiaľ si odniesol hodnotné ceny a spomienku na tieto preteky v podobe ceny venovanej Rekosom Revúca s logom SCK Magnezit Jelšava tak, ako ďalší víťazi kategórií. Adrián Babič získal v Turecku (23.07.2017) zlatú medailu v horských bicykloch, striebornú medailu v časovke jednotlivcov na ceste 100 km a bronzovú medailu s hromadným štartom na ceste. Ako sľúbil, v Jelšave opäť nebude chýbať ako reprezentant SR do 23 rokov.

Vážení Gemerčania,
v závere vás všetkých pozývame na tento cyklistický sviatok na našej doline, či už v pasívnej forme ako divákov povzbudzujúcich pretekárov alebo aktívnych účastníkov v rôznych vekových kategóriách. Veď šport v akejkoľvek podobe prispieva k utužovaniu zdravia a dlhovekosti. Príďte povzbudiť cyklistov nie len z východného, ale z celého Slovenska. V už spomenutých obciach prispejete svojim povzbudzovaním a potleskom pri štarte aj dojazde do cieľa v Jelšave k dôstojnej reprezentácii nášho okresu. Prostredníctvom obecných rozhlasov sa dozviete predpokladané časy prejazdov obcami trasy, ktorá bola v tomto príspevku uvedená. Tlačová reportáž z podujatia bude uvedená v augustovom vydaní regionálnych periodík. Športu zdar.

Dušan Gacko, podpredseda
okresného centra SCK Magnezit Jelšava

 

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 19. jún 2018

Vydarená akcia „PO STOPÁCH SNP V GEMERI MALOHONTE“

Vydarená akcia  „PO STOPÁCH SNP V GEMERI MALOHONTE“

Na základe uznesenia predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote sa dňa 15.6.2018 uskutočnil poznávací autobusový zájazd pre všetky súťažiace družstvá základných a stredných škôl okresu Rimavská Sobota, ktoré sa vedomostnej súťaže “Protifašistický odboj, II. svetová vojna a SNP“ zúčastnili aj so svojimi pedagogickými vedúcimi. Za ObV SZPB zabezpečovali zájazd tajomníčka ObV SZPB v Rimavskej Sobote Miriam Velochová, Mgr. Koloman Migra, Mgr. Ivan Gesko a JUDr. Jozef Pupala, ktorý pri jednotlivých pamätných miestach informoval o udalostiach v danej oblasti z obdobia Druhej svetovej vojny.

Poznávací zájazd sa začínal v obci Čierny Potok pri pamätníku obetí zavlečených do koncentračného tábora. Účastníkov zájazdu privítala na obecnom úrade starostka obce p. Svetlana Šufliarská, ktorá všetkým účastníkom poskytla malé občerstvenie, a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Tamojší pamätník obetí je venovaný 14 mužom, ktorých odvliekli maďarskí fašisti do koncentračného tábora v Dachau a vrátili sa z neho iba dvaja. Červenú ružu k pamätníku položili žiaci ZŠ z ul. Dobšinského z Rim. Soboty Martina Bláhová, Sebastian Bodor a Jakub Sojka spolu s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom.

Po pietnom akte JUDr. J. Pupala v krátkom príhovore odôvodnil začiatok poznávacej cesty v obci Čierny Potok s poukázaním, že v období od 22.septembta 1944 do 3.októbra 1944 na neďalekej hore Veľký Bučeň mal štáb mjr. V. M. Kozlov, veliteľ partizánskej brigády Rákoczi, v ktorej bojovali v prevažnej miere antifašisti maďarskej národnosti. Okrem toho z obce bol zapojený v protifašistickom odboji napr. Juraj Lakota, ktorého spomína aj arm. Gen. L. Svoboda vo svojej Knihe z Buzuluku do Prahy. V povstaleckej armáde bojoval tiež napr. neskorší zakladateľ ŠK Dukla B. Bystrica brig. gen. Imrich Gibala a ďalší občania z Čierneho Potoka a okolitých osád. V tejto obci, ktorú oslobodili vojaci Červenej armády, padli 3 červenoarmejci a 35 fašistov.

Druhou zastávkou bol pamätník osloboditeľom v obci Hodejov. Vzhľadom k tomu, že bránička vedúca k parčíku kde je pamätník bola uzamknutá, k pamätníku položili červenú ružičku len žiaci Gymnázia z Tornale Alexandra Domkovičová, Lenka Kočová a Timur Kamenský. Pán učiteľ Mgr. Štefan Drudka ich zabezpečoval pri prekonávaní oplotenia. 

Pri informovaní o bojoch pri oslobodzovaní Hodejova JUDr. J. Pupala upozornil, že nemecké a maďarské vojská využívali vo svoj prospech okolité pahorkatiny, z ktorých mali zastrieľané najmä križovatky ciest a z Hodejova dokonca mali zastrieľaný aj žel. uzol v Jesenskom. Pri oslobodzovaní Hodejova položilo svoje životy 120 červenoarmejcov a 9 rumunských vojakov. Na strane Nemcov padlo 40 vojakov a traja maďarskí vojaci. Z obce do koncentračného tábora odvliekli 4 osoby.

IMG 1912 IMG 1913 IMG 1914 IMG 1915 IMG 1916 IMG 1917 IMG 1918
IMG 1926 IMG 1925 IMG 1923 IMG 1922 IMG 1921 IMG 1920 IMG 1919

Tretím zastavením bola prehliadka zachovanej najmenšej obrannej vojenskej pevnosti (bunkra) v obci Jesenské. Podrobnú informáciu o pevnosti, vrátane prehliadky, podal účastníkom zájazdu pán Ján Rešetár z občianskeho združenia pri OcÚ Jesenské, ktoré pevnosť plánuje vybaviť pôvodnými artefaktami. Pevnosť ostala zachovaná vďaka tomu, že bola vybudovaná v bezprostrednom susedstve domu železničného výhybkára, a preto ju maďarskí vojaci po okupácii južného Slovenska po roku 1938 nevyhodili do vzduchu.

Po skončení prehliadky malej pevnosti položili na námestí v obci Jesenské k pamätníku padlých červenoarmejcov žiaci ZŠ Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote Bibiana Drudová, Perla Sihelská, Lucia Parobeková, Aurel Karboník a pani učiteľka Mgr. Ivana Vrancová. O urputnosti bojov pri oslobodzovaní Jesenského (vtedy Feledince) svedčí aj počet obetí, ktoré zahynuli v bojoch. Pri oslobodzovaní Jesenské padlo 55 vojakov Červenej armády, 17 vojakov Rumunskej armády bojujúcich v rámci 2. Ukrajinského frontu a na druhej strane 19 nemeckých a 17 maďarských vojakov. Z obce Jesenské odvliekli fašisti 41 obyvateľov do koncentračných táborov.

Štvrtým zastavením bola obec Kociha s pamätníkom obetí, ktorých zastreli Nemci v osade Suchý Potok dňa 21.10.1944. Zastrelili 3 nevinných mužov a tri matky (zhodou okolnosti sestry), po ktorých ostalo 10 sirôt. Po vyvraždení osadníkov Suchý Potok Nemci ich domy vyrabovali. Ženy, ktoré sa „vykúpili“ cennosťami a peňažnou hotovosťou, poslali do domčeka, do ktorého potom hodili granát a strieľali dovnútra plameňometom. Zachránili sa tým, že hneď ako vošli do domčeka, kým Nemci strieľali mužov pri pajte, tak okienkom na komore od lesa všetky utiekli. Muži v tom čase boli v lese, kde odvážali deti a nevyhnutné veci, počuli streľbu a výbuchy. Keď sa vrátili domov, ešte žijúca smrteľne postrelená p. Šuleková im povedala“ deti a hovädá ste zachránili, ale svoje ženy nie!“. Počas pohrebu vyvraždených v obci Hrachovo, ktorý sa konal za asistencie Nemcov, smútiaci nesmeli plakať, lebo „za banditmi a partizánmi sa nesmúti!". Siedmu obeť, mladučkú Rómku, Nemci znásilnili, potom zastrelili a mŕtve telo hodili do potoka pri mlyne. Červenú ružu k pamätníku položili žiaci ZŠ Hrachovo Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, s učiteľom p. Mgr.Jánom Vaculčiakom.

Piatou zastávkou bol pamätník osloboditeľov v obci Rimavská Baňa, tu položili kvety žiaci ZŠ ul. Družstevná za sprevádzania p. učiteľky Mgr. Adriany Hriňovej. Aj keď pri oslobodzovaní obce Rim. Baňa padol „iba“ jeden Nemec, pri útoku Nemcov na obrannú líniu povstaleckej armády na vrchu “Hrb“ medzi Rim. Zalužanami a Rim. Baňou padol jeden partizán a 7 vojakov povstaleckej armády. Na potlačenie SNP z Rim.Soboty vyrazil Rimavskou dolinou 19.10.1944 zo skupiny vojsk Horst Wessel 18. prieskumný oddiel SS, ktorý dňa 20.10.1944 narazil na spomínanú obranu pred Rim. Baňou. Na vrchu Hrb zaujala obranu časť práporu Narcis, ktorý bránil postup Nemcov od Kokavy n/Rimavicou, Rimavská Baňa - Kraskovo. Na strane obrancov boli aj príslušníci prieskumného oddielu part. brig. Mjr. Kozlova „Rákoczi“, ktorý viedol Zoltán Grubics a József Fábri a druhá hliadka pod velení A. D. Šestova. Po dvojdňových bojoch, kedy bol dobitý Dielik a Kraskovo, z obavy z obkľúčenia Nemcami, obrancovia prešli do skupiny brigády mjr. Kozlova a prešli na partizánsky spôsob boja.

IMG 1895 IMG 1897 IMG 1898 IMG 1899 IMG 1900 IMG 1902
IMG 1903 IMG 1904 IMG 1905 IMG 1907 IMG 1908 IMG 1910 IMG 1911

 

Šiestym zastavením bol pamätník na Dieliku, medzi Muráňom a Tisovcom, kde bola taktiež dôležitá obranná línia povstalcov proti postupujúcim Nemcom od Muráňa. Práporu Prvosienka. Prevaha Nemcov v ťažkých zbraniach a počte nasadených vojakov zapríčinili, že Dielik bol dobitý od Muráňa 21.10.1944. Pri obrane na Dieliku padol aj najmladší z obrancov Vincent Prándl, po ktorom nesie pomenovanie „Prandlovo“. Pri pamätníku červenú ružu položili v sprievode PaedDr. Anny Keletiovej žiaci Marek Adáme, Štefan Gondáš a Peter Maťko. 

Po príchode do Tisovca za účastníci zastavili aj pri pamätníku SNP a rodnom dome Vladimíra Clementisa. Pri spomínanom pamätníku sprievodca upozornil, že pri oslobodení Tisovca 28.1.1945 položilo svoje životy 30 vojakov Červenej armády, 16-ti rumunskí vojaci, 5-ti partizáni a 6-ti vojaci povstaleckej armády. Na druhej strane padlo 25 Nemcov a 4 maďarskí vojaci. Zaujímavosťou je, že pri poďakovaní osloboditeľom na námestí v Tisovci, za obyvateľov mesta Tisovec poďakovali bratia Daxnerovi, jeden vojakom Červenej armády v ruskom jazyku a druhý rumunským vojakom v rumunčine.

Po skončení prehliadky námestia boli v mene ObV SZPB v Rimavskej Sobote účastníci pozvaní na obed do reštaurácie Centrál v Tisovci. Po chutnom obede sa zájazd presunul na siedme miesto na námestie v Hnúšti k pamätníku osloboditeľom, kde položili červenú ružu žiačky Hannah Bodollóvá, Lucia Hedvigová a Diana Kráľová s p. Mgr. Zlaticou Vinclavovou. Medzi účastníkov pietneho aktu prišiel aj prednosta MsÚ Hnúšťa Ing. Pliešovský, ktorý účastníkov podrobne informoval o autoroch návrhu, výroby a inštalácie tohto pamätníka.

JUDr. J. Pupala poukázal na fakt, že Hnúšťa bola jedným z prvých miest po vypuknutí SNP, kde bol vyhlásený Revolučný národný výbor a na území okresu prevzal všetku výkonnú a právnu moc a rovnako Mestský národný výbor, podobne ako v ďalších okolitých mestách. Prvým predsedom Okr. nár. výboru v Hnúšti bol neskorší predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč, rodák z neďalekej Hačavy.

Počas vojny zahynulo 17 občanov Hnúšte v koncentračných táboroch a svoje životy za slobodu položilo 5 vojakov povstaleckej armády, 2 partizáni a padli štyria nemeckí okupanti.

IMG 1880 IMG 1882 IMG 1883 IMG 1884 IMG 1885 IMG 1886 IMG 1887
IMG 1888 IMG 1889 IMG 1890 IMG 1891 IMG 1892 IMG 1893 IMG 1894

 

Posledným ôsmym zastavením bol Klenovec. Po obhliadke sovietskeho tanku T-34, ktorý je vecným pamätníkom oslobodenia Klenoca, pri pamätníku SNP položili červenú ružu v sprievode p. učiteľky Mgr. Lucie Medveďovej žiaci Eva Hrušková, Sebastian Zvara a Lukáš Fábry. V boji proti okupantom položilo život 52 rumunských vojakov, 23 partizánov, 12 vojakov povstaleckej armády a 21 občanov zahynulo v koncentračných táboroch. V boji padlo 73 nemeckých okupantov a 4 vojaci maďarskej Horthyiho armády. JUDr. J. Pupala poukázal na skutočnosť, že Klenovec bol náborovým strediskom SNP a v oblasti bojovala brigáda „Chruščov“ pod velením „čierneho generála“ legendárneho Sadilenka.

Okrem toho, z Klenovca pochádzal aj francúzsky národný hrdina Karol Pajech, ktorý bojoval proti fašistom v radoch francúzskych partizánov vo Francúzsku. Poukázal tiež na zradcu Anteka, ktorý bol po vojne popravený v Rim. Sobote. Ďalej pripomenul takú osobnosť odboja z Klenovca ako bol „baťko“ V. Mináč, alebo ešte žijúcich účastníkov SNP p. Molitorisa a Antala.

Po spoločnej fotografii pri pamätníku SNP, vyzval predovšetkým mladú generáciu, aby šírili vo svojom okolí informácie o pamätných miestach , ktoré sú svedectvom obetí a životov, ktoré položili aj mladí ľudia za našu slobodu. Aby hrôzy vojny nikdy nepoznali naše a ich deti. Aby si osvojili a rozširovali protifašistický odkaz najmä SNP, pretože boj proti vojne a za mier je nanajvýš aktuálny aj dnes.

Všetkým účastníkom poďakoval za účasť a poprial príjemnú cestu domov.

Text a foto: JUDr. Jozef Pupala

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. jún 2018

Sto štyridsiate piate výročie založenia DHZ Jelšava a 15. ročník nočnej hasičskej súťaže

Sto štyridsiate piate výročie založenia DHZ Jelšava a 15. ročník nočnej hasičskej súťaže

Mesto Jelšava si v tomto roku pripomína 775. výročie prvej písomnej zmienky o Jelšave a Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Jelšava 145. výročie od jeho založenia. V dňoch 15. a 16. júna 2018 sa pri tejto príležitosti organizovali Dni mesta Jelšava. V sobotu 16. júna v predpoludňajších hodinách dobrovoľní hasiči, okrem asistenčnej hliadky, pripravili pre deti atrakciu – vozenie na autíčkach, deťom sa veľmi páčilo. V popoludňajších hodinách sa začali prípravy na nočnú hasičskú súťaž. Po 20-tej hodine sa začali zhromažďovať hasičské družstvá na prezentáciu a po 21. hodine začal slávnostný nástup. Po hymne a hlásení veliteľa Ing. Pavla Zapletala dostal čestný predseda DHZ Jelšava Ladislav Berki vyznamenanie „Za zásluhy". Pri príležitosti 145. výročia založenia DHZ bola venovaná zástava od Mesta Jelšava a stuhy od primátora

MVDr. Milana Kolesára a od obyvateľov mesta Jelšava. Slávnostný nástup ukončil ohňostroj. Mohla začať samotná súťaž – 15. ročník nočnej hasičskej súťaže „O pohár primátora“. Súťaže sa zúčastnili 4 ženské a 10 mužských kolektívov z okresov Revúca, Rožňava, Spišská Nová Ves a Brezno. Súťažilo sa na jednej trati.

Výsledky:

- Ženy:
1. Gemerská Poloma 19,60 sek.
2. Janík Fire Team 25,61 sek.
3. Muráň 32,04 sek.
4. Drábsko -
    - Muži:
1. Gemerská Poloma A 17,01 sek.
2. Muránska Dlhá Lúka 20,48 sek.
3. Gemerská Poloma B 22,87 sek.
4. Kunova Teplica 23,29 sek.
    5. Jelšava 23,43 sek.
6. Chyžné 25,57 sek.
7. Magnezitovce 29,62 sek.
8. Tótkomlós 34,20 sek.
9. Ratková -
10. Hucín -

Ceny do súťaže venovala Fa FLORIÁN Martin.

Veľkým potešením nám bolo, že medzi nás zavítali aj zahraničný hostia z partnerských miest maďarského Tótkomlósa – kolektív aj súťažil – a aj z rumunského Nadlaku. Súťaž prebehla bez úrazu a v dobrej atmosfére. Dúfame, že na budúci rok sa stretneme znova. V nedeľu sme hosťom ukázali nový protipovodňový vozík a v popoludňajších hodinách sme sa rozlúčili. Bol to krásny, sviatočný a vydarený víkend.

Gabriela Jakubecová
Foto: Mgr. Michal Terrai a Gabriela Jakubecová

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. jún 2018

Protipovodňové vozíky dostali aj obce a DHZO okresu Rožňava

Protipovodňové vozíky dostali aj obce a DHZO okresu Rožňava

V areáli Okresného riaditeľstva HaZZ v Spišskej Novej Vsi sa uskutočnila 7.6.2018 odovzdávka protipovodňových vozíkov pre obce a DHZO, ktoré sú aktívne, vykonávajú činnosti a sú aj vybavené potrebným počtom členov, ktorých majú aj vyškolených. Hlavnou podmienkou je zaradenie do Kategorizácie celoplošného rozmiestenia síl a prostriedkov. Odovzdávanie sa uskutočnilo za prítomnosti a z rúk pani ministerky vnútra SR Ing. Denisy Sakovej, PhD., tiež sa zúčastnili prezident HaZZ generál JUDr. Alexander Nejedlý, PhD., generálny sekretár generálny inšpektor pán Vendelín Horváth, riaditeľ OR HaZZ SNV a riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martin Kaprála, tiež vedúci odd. prevádzkovo-technického mjr. Ing. Florián Albert, starší inšpektor predseda ÚzO

DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta, mladší inšpektor tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Michal Terrai, všetci zástupcovia obcí, ktoré si vozíky preberali. Ďakujem, že sme mohli znova dostať do okresu Rožňava novú potrebnú techniku. veríme, že v odovzdávaní techniky budeme pokračovať.

Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. jún 2018

Rejdová zvládla Previerky pripravenosti DHZO v okrese Rožňava pre rok 2018

Rejdová zvládla Previerky pripravenosti DHZO v okrese Rožňava pre rok 2018

V Rejdovej sa dňa 2. júna 2018 na športovom ihrisku pri amfiteátri stretli dobrovoľní hasiči, kde si pre rok 2018 vyskúšali, resp. potvrdili svoju pripravenosť DHZO (previerky pripravenosti - PP) pre prípad zásahovej činnosti. Znova aj v tomto roku sa vedenie ÚzO DPO SR Rožňava rozhodlo pre uvedený spôsob čerpania vody priamo z vodného zdroja, a to prírodného - z potoka. Chlapci, členovia DHZ Rejdová tieto prípravy už týždeň vopred zrealizovali a terén podľa požiadavky pripravili, pri potoku urobili úpravu terénu. Vykosili, zrovnali zeminu a potok zahatili, aby bolo poriadne z čoho čerpať. No a začalo sa v sobotu 2.6.2018, kedy sme sa zišli spolu 17 DHZO okresu Rožňava. Na úvod sme začali nástupom, zaradením a pozdravmi predsedu ÚzO DPO SR Rožňava pána Mariana Kapustu, a pani starostky obce Rejdová Mgr. Slávky Krišťákovej.

DHZ v roku 2018 oslavuje aj 90. výročie svojho založenia, preto si zaspomínali aj na svoje začiatky, svojich predchodcov, a veliteľov zboru, ktorých aj pozvali a ocenili. Pani starostka bývalým funkcionárom odovzdala spomienkové darčeky. Ďakujem za ich prácu a vedenie DHZ. Po týchto príjemných slovách sa pristúpilo podľa vylosovaného poradia k samotným útokom. Všetci vedeli, ako je potrebné vykonať čerpania a samotný útok. Všetko sa viedlo podľa predpísaných pokynov. Niektorí boli so svojimi prvými útokmi spokojní, iní nie, po ukončení prvých útokov sme začali druhé, kde to už bolo trošku ťažšie, nakoľko už začal aj mierny dážď. Teoretické zodpovedania predpísaných otázok všetci zvládli na výbornú a komisia pre teóriu zhodnotila výsledky, ktoré boli výborné, k spokojnosti. Preto nebolo treba prirátať žiadne trestné body žiadnemu DHZO. Verím, že vedomosti o DPO SR si členovia budú stále získavať a zdokonaľovať. Po ukončení aj druhých pokusov sa pristúpilo k vyhodnoteniu, aj PP DHZO pre rok 2018, aj Pohára starostky obce 2018. Všetkým za zvládnutie a zdolanie previerok pripravenosti bolo odovzdané Osvedčenie pre rok 2018. Na základe uvedeného dokladu je možné DHZO požadovať všetky možnosti z DPO SR, kde sa vyžaduje aj posúdenie ÚzO DPO SR Rožňava. Veríme, že všetkým sa aj tieto PP pre rok 2018 páčili, s výsledkami sú spokojní a tešíme sa spolu už na budúcoročné PP DHZO okresu Rožňava.

Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. jún 2018

Výjazdové tvorivé dielne pre základné školy umožňujú žiakom rozvíjať estetické cítenie a zručnosti

Výjazdové tvorivé dielne pre základné školy umožňujú žiakom rozvíjať estetické cítenie a zručnosti

Banícke múzeum v Rožňave organizuje od júna až do decembra 2018 výjazdové tvorivé dielne pre základné školy v okrese Rožňava, ktoré nemajú možnosť pravidelne navštevovať naše kultúrne zariadenie. Snahou múzea je takouto formou umožniť žiakom škôl mimo mesta zúčastniť sa na pripravovaných tvorivých aktivitách a rozvíjať svoje estetické cítenie a zručnosti. Prihlásené školy, pod vedením múzejnej pedagogičky Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej, si môžu vyskúšať rôzne výtvarné a tradičné techniky, ako maľovanie temperou, plstenie, výroba modrotlače, výroba košíkov a iné. Prvé tvorivé dielne už absolvovali žiaci I. stupňa Základnej školy v Štítniku. Najprv si vypočuli prednášku, spojenú s prezentáciou o histórii a súčasnosti plstenia, a zároveň si vyskúšali

mokrú techniku danej témy. Na dielňach vládla príjemná atmosféra. Detské očká sa ligotali a rúčky šikovne pracovali. Tešíme sa na ďalšie stretnutie v rámci výjazdových tvorivých dielní Baníckeho múzea v Rožňave.

Gabriella Badin, múzejná pedagogička a organizátorka tvorivých dielní

 

Čítaj celý článok ]