Kvalitné RSS zdroje z Mráčika

Kvalitné RSS zdroje z Mráčika

RSS zdroj: Spravodajstvo z horného a stredného Gemera

Stručný popis:MAJ GEMER - Osobná stránka Ondreja Doboša venovaná hornému a strednému Gemeru
Pôvodný zdroj:https://www.majgemer.sk Otvor v novom okne
RSS zdroj:http://www.majgemer.sk/ index.php?format=feed&type=rss Otvor v novom okne
Jazyk:sk-sk
Kódovanie:utf-8
Posledná aktualizácia:
18. august 2018 01:49:38
Verzia:RSS 2.0
Aktuálny počet článkov:10 článkov
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 17. august 2018

Marian Slavkay: Keď mi prišla karta narukovať (22)

Pred odchodom do civilu v roku 1957

Doslov   V tomto mojom príbehu som si nič nevymyslel, iba som opísal skutočnosť, ako som prežil svoj vojenský život. Možno, že moje správanie na vojenčine veľa ľudí odsúdi a budú ma považovať za drzého „chuligána“. Moje drzé správanie vyvolala nespravodlivosť voči nám obyčajným chlapcom, z ktorých vtedajšie vojenské predpisy chceli urobiť poslušných robotov s vygumovaným mozgom. Boli to dozvuky, vyžadované od najvyššieho veliteľa armády, Alexeja Čepičku. Ten vojaka považoval za „kus“. Dobrý humor však v autorote bol stále prítomný. Keď sme prichádzali z jazdy na izbu, každý zobral z hlavy čiapku lodičku a zavesil ju na vešiak pri dverách so slovami: „Čepičku pověsíme a uděláme si v autorote pořádek.“ Stále to v našich radoch vyvolávalo smiech.

Neskôr sme slúžili pod jeho nástupcom Bohumírom Lomským, ktorý na nátlak verejnosti začal s reformami armády. Výsledok reforiem sa dostavil. Dôstojníci sa zmenili a boli k vojakom ľudskejší. V roku 1957 sme sa dočkali, že na návrh nášho slávneho atléta Dukly, Emila Zátopka (dosiahol až hodnosť plukovníka) sa uzákonil nárok vojaka na dovolenku. Tvrdé zaobchádzanie s nami vo výcviku vychádzalo z charakterových vlastností najvyššieho veliteľa armády, generála Čepičku. Veľa nám povie jeho charakteristika. Bol silne ovplyvňovaný požiadavkami na činnosť našej armády z Moskvy. (Výňatky z Internetu.)

Podľa sovietskeho vzoru začal v roku 1950 Alexej Čepička pretvárať armádu. Mandát na to mu dal jeho svokor, prezident Klement Gotwald, keď ho vymenoval do funkcie ministra národnej obrany. Tento post si mimoriadne obľúbil a v riadení armády sa priam vyžíval, hoci vojakom nebol. Bol to právnik. Dal sa dokonca vymenovať do hodnosti armádneho generála!

Požiadal o príchod sovietskych poradcov do našej armády, názorom ktorých sa podroboval. Navonok však všetko prezentoval ako vlastné nápady a rozhodnutia. Krátko po svojom nástupe na čelo rezortu zriadil Čepička aj smutne známe PTP, čiže pomocné technické prápory. Šlo o zvláštne jednotky armády, v skutočnosti tábory nútených prác, do ktorých bez ohľadu na vek zaraďovali ľudí nepohodlných režimu (tzv. čierni baróni).

Na čele rezortu obrany bol Čepička šesť rokov a za ten čas z armády vytvoril čosi, ako štát v štáte. Ministerstvo nemohol nikto kontrolovať a témy týkajúce sa armády sa vo vláde prestali prerokúvať. Schvaľovali sa automaticky tak, ako ich navrhol minister. Postupne sa zvyšovali početné stavy armády a z roka na rok astronomicky rástli aj výdavky. Kým v roku 1950 išlo na obranu 9,5 miliardy korún, o tri roky neskôr to už bolo vyše 99 miliárd! Alexej Čepička navyše dostal pod kontrolu (v záujme zabezpečenia bojaschopnosti armády) aj priemyselné rezorty.

Čo priniesla česká tlač:

slav prerov zelatovice 1cMinister národní obrany Čepička mnohá opatření přicházející z Moskvy a ze spojeného velení v mnoha směrech přeháněl. V roce 1956 došlo k politickému posunu v SSSR a potažmo i v ČSR a v jejích ozbrojených silách. Ministr národní obrany Alexej Čepička byl odvolán z funkce a na jeho místo byl 25. dubna 1956 jmenován generálplukovník Bohumír Lomský.
Otevřely se před ním nové obzory a s nimi i povinnosti. Stal se členem vlády a tak vedle vojenských otázek musel řešit i problémy politické. Oblast, ve které se necítil tak jistý, měl v ní daleko méně zkušeností než ve vojenských věcech, kterými se zaobíral celých předcházejících dvaadvacet let. Avšak autorita, kterou si vybudoval jako voják se přenesla i do jeho funkce politické. Nejen kolegy ve vládě, ale i ministry obrany spřátelených armád, byl vždy uznáván a jeho názory, návrhy a opatření respektovány. 5. listopadu 1959 byl povýšen do hodnosti generála armády. Svou veselou a upřímnou povahou a rozsáhlými encyklopedickými znalosti v řadě oborů dovedl na spojeneckých jednáních vytvářet přátelskou atmosféru a využít ji ve prospěch věci.

Záver

Na vojenčinu asi každý rád spomína. Na všetko čo bolo zlé sa zabudlo, ale spomienky na ten čas a na kamarátov si každý zachoval. Vojenčina bola povinná súčasť našej mladosti, kde sme fyzicky aj psychicky dozreli a vrátili sme sa domov ako „chlapi“, schopní založiť si rodinu.

S pozdravom

 

Marian Slavkay

 

(K O N I E C)

 

 

 

(K O N I E C)

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 16. august 2018

Úradná spráca ObFZ Rožňava č. 4/2018-2019

Úradná spráca ObFZ Rožňava č. 4/2018-2019
  • ŠTK schvaľuje výsledky 2. kola 6. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2500/
  • ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať dohrávku zápas 1. kola 6. ligy dospelí V. Slaná - Dobšiná 29. 08. 2018 o 16:00.
  • ŠTK schvaľuje klubu ŠK Baník Štítnik hraciu plochu, ktorá po kontrole spĺňa všetky podmienky pre súťaž 6.Liga ročník 2018/2019 OBFZ Rožňava.
  • ŠTK žiada všetkých delegátov, aby všetky závady a nedostatky na futbalových štadiónoch počas stretnutí podrobne popísali v správe delegáta (hracia plocha, šatne, sociálne zariadenia, striedačky, miesto na nahrávanie videa...)
  • ŠTK upozorňuje FK na zmenu systému striedania hráčov. Aj naďalej platí možnosť striedania hráčov po 5, avšak pre týchto 4, resp. 5 striedaní bude družstvo mať možnosť využiť len tri prerušenia hry za týchto podmienok:

Čítaj celý článok ]

Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 16. august 2018

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť otvára svoje brány pre verejnosť

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť otvára svoje brány pre verejnosť

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote OPÄŤ OTVÁRA svoje brány pre verejnosť, a to už tento piatok 17. augusta 2018 od 8.00 do 16.00 hod. Múzeum bude otvorené aj počas víkendov od 9.00 do 17.00 hod. Dôvodom dočasného zatvorenia múzea bola rekonštrukcia okien v expozičných a výstavných priestoroch. Išlo o III. etapu výmeny okien, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. I. etapa prebehla na jeseň 2016 v administratívnej budove múzea a II. etapa na jeseň 2017 na chodbách výstavných a expozičných priestorov. Výmenu okien zabezpečovala firma Ján Parobek – INŠTAL, s.r.o. z Klenovca. Celkovo bolo vymenených 59 okien.

Návštevníkom múzea ponúkame prehliadku stálych expozícií a troch výstav - Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu, Spomienka muránskej kameniny a ZOO – preťažená Noemova archa. V priestoroch stálej expozície venovanej protifašistickému odboju a Slovenskému národnému povstaniu v Gemeri-Malohonte nájdu návštevníci fotostenu, pri ktorej sa môžu odfotiť v rakúsko-uhorskej pechotnej uniforme I. svetovej vojny. V stálej vlastivednej expozícii si návštevníci môžu pozrieť súbor fotografií zachytávajúci vpád sovietskych vojsk 21. augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí. Viac informácií nájdete na webovej stránke www.gmmuzeum.sk

Za GMM informuje: Martina Oštrom Mareková

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 16. august 2018

Fotografie z udalostí augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí

Fotografie z udalostí augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí

Pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vystaví Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote súbor fotografií, ktoré zachytávajú vpád sovietskych vojsk 21. augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí. Fotografie budú v priestoroch múzea vystavené od 17. augusta do 30. septembra 2018. Všeobecne je známe, že invázia spriatelených vojsk do Československa, označovaný krycím názvom ako „operácia Dunaj“, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal vojenskú okupáciu nášho územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. Operácie sa zúčastnilo približne pol milióna vojakov 

a okolo 6 000 tankov. Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, nebolo to inak ani v prípade Gemera-Malohontu.

rs Rimavská Sobota august 1968 1Na dobových fotografiách, ktoré sú dnes vďaka Igorovi Mikitovi súčasťou fotoarchívu Gemersko-malohontského múzea, spoznávame dnešnú ulicu SNP a budovu Hotela Tatra v Rimavskej Sobote, ako i reakcie obyvateľstva na objavenie cudzích tankov v centre mesta. Fotografie dokumentujú aj dvojjazyčnosť Rimavskej Soboty v 60-tych rokoch 20. storočia, o čom svedčia plagáty vyzývajúce obyvateľstvo svojim podpisom podporiť Dubčekovo vedenie a na okamžitý odchod okupačných vojsk z nášho územia.

rs Rimavská Sobota august 1968 6Na ďalších čierno-bielych snímkach sú ľahké obrnené vozidlá a tanky sovietskej motorizovanej pechoty na uliciach Tornale. Je možné vidieť aj sovietsky sanitný autobus so zranenými na uliciach. Autorom fotografií je archeológ profesor Václav Furmánek, ktorý v tom období uskutočňoval archeologický výskum v Tornali, a v roku 2016 daroval tieto fotografie múzeu.

Raritou a zaujímavosťou augustových udalostí je však samizdatový leták z 29. augusta 1968 v maďarskom jazyku. Návštevníkov múzea môže zaujať práve táto autentická podoba strojom písaného textu. Ide o mimoriadne číslo miestnych Gemerských zvestí s názvom „Gömöri Hírlap”, zaoberajúci sa plénom OV KSS v Rimavskej Sobote, ako i s oficiálnym stretnutím predstaviteľov Československa a Sovietskeho zväzu v Moskve. Predmetná tlačovina, ako aj predmetné fotografie, ktoré sú dnes súčasťou historického zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, poskytujú pohľad na atmosféru doby a uvažovanie ľudí v nej.

PhDr. Éva Kerényi, PhD.

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 15. august 2018

Už trinásť rokov prúdi Kvapka krvi SNP z Čierneho Potoka

Už trinásť rokov prúdi Kvapka krvi SNP z Čierneho Potoka

Napriek tropickým horúčavám (+32°C), ktoré vládli u nás,  dňa 14.8.2018 si do malebnej obce juhozápadného Gemera Čierny Potok našlo cestu s odhodlaním darovať bezplatne krv viac ako 30 dobrovoľných darcov krvi v rámci XIII. ročníka „Kvapky krvi SNP“. Do obce zavítal už o 6.00 hodine aj redaktor Rádia Regina Stred z Banskej Bystrice pán Marcel Páleš, ktorý v priamom vstupe rádia Regina informoval o význame poslania „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku. V rozhovore s predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku priblížil poslucháčom rádia myšlienku a význam „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku.

Do obce so 164 obyvateľmi prišli darovať bezplatne krv dobrovľníci takmer z celého Slovenska. Cestu do Čierneho Potoka si našlo 33 darcov, ochotných darovať za extrémnej teploty svoju krv. Z nich bolo zaevidovaných k odberu 26, z toho krv bola odobratá 23 darcom. Piati darci buď nespĺňali časový odstup od posledného odberu, alebo počas cesty do miesta odberu sa necítili dobre.

Posúďte sami. Napríklad Tomáš Lévai zo Senca pri Bratislave neváhal absolvovať cestu na Gemer na vlastné náklady, ale  nemohol pre zdravotné dôvody krv darovať! Mal totiž ľahký herpes.

Zo zaevidovaných darcov krvi patrí poďakovanie za ich humánny počin nasledovným darcom krvi: Mgr. Adriane Hriňovej, Ing. Márii Lakotovej,  JUDr. Martine Lakovej z Čierneho Potoka, Ing. Dominike Lakotovej z Bratislavy (potomkovia Juraja Lakotu, rozviedčika 2. paradesantnej brigády 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR).

Ďalej to boli Štefan Kóos z Blhoviec, prvodarca Csaba Valaskay z Gemera, Jaroslav Pinzík (108 násobný darca kvi), Beata Šimonová, Slavomír Skalák, Ladislav Cziklai z Tornale, Miroslav Országh z Hodejova, Vladimír Klíma z Kuzmíc, prvodarca Rastislav Šučko, Michaela Mlináriková, Bronislava Mlináriková, Róbert Gál, Dušan Krnáč z Rimavskej Soboty, Štefan Kapec starší, Štefan Kapec mladší, Adriana Kapcová, Marek Krutko z Kalinova, Dávid Varga - Eštók z Bratislavy a genpor. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova.

cp DSCN7859 2 1Niektorí rodičia k odberu priniesli aj svoje ratolesti, ako napr. Adriana Hriňová so synčekom, Slavomíra Skaláka z Tornale doprevádzala partnerka so spoločnou iba 3 a pol mesačnou dcérkou. Táto skutočnosť sa stala pravidlom a tak odber krvi v Čiernom Potoku nadobúda takmer rodinnú atmosféru.

Je pozoruhodné, že akcie sa zúčastnil aj prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Nikolaj Sergejevič Ryžov, ktorý pri tejto príležitosti daroval na Slovensku prvýkrát krv ako prejav spoločného boja Červenej armády a partizánov z bývalého ZSSR zapojených do SNP! Niektorí darcovia to považovali za krásny počin evokujúci k vyhláseniu “Mierovej slovanskej kvapky krvi“!

V oblasti Jesenské - Bučeň - Fiľakovo - Salgotarián operoval partizánsky oddiel Šándor Petőfi /Alexander Petrovič/ v odobí od 22.9.1944 do 3.10.1944 začlenený do partizánskej brigády Rákoczi pod velením mjr. Kozlova, ktorý tvorili maďarskí antifašisti.

Po odbere krvi o 11.30 hod. účastníci si kladením vencov pri pamätníku obetí uctili ich hrdinstvo, keď z 15 zavlečených Slovákov maďarskými fašistami z okolitých osád, vtedy patriacich do obce Hodejov, 12 zahynulo v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde zahynuli aj generáli Viest, Malár a Jurech.

Po položení vencov k pamätníku obetí fašizmu vo svojom príhovore predseda ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov SR armádneho generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku pripomenul odkaz SNP s dôrazom kontinuity na boj slovenského národa na samostatnú existenciu už v Clevelandskej dohode Slovenskej Ligy v Amerike a Českého národného združenia z mája 1915 a potvrdená Pittsburskou dohodou z 22.10.1918 a následne Martinskou deklaráciou z 30.10.1918.

cp DSCN7943 1 1

Mníchovská zrada a následná Viedenská arbitráž znamenala koniec Československej republiky. Na jej obnovu sa vytvoril protifašistický odboj v decembri 1944 v tzv. Vianočnej dohode, ktorá deklarovala obnovu ČSR.

Do boja proti  maďarskému nyilašovskému,  slovenskému gardistickému a nemeckému fašizmu sa zapojili aj mladí chlapi z Čierneho Potoka a okolitých slovenských osád. Juraj Lakota, Františk Hriň, Václav Fajčík, Július Patúš, Ján Hronec ako príslušníci I. Čs. armádneho zboru v ZSSR, neskorší brig. gen. Imrich Gibala (zakladateľ armádneho strediska vrcholového športu Dukla Banská Bystrica), Ján Fajšík, Jozef Sebíň, Gabriel Mikuš, Štefan Jelcha, Ján Lakota, Ladislav Vilhan Juraj Hukel... ako partizáni v rôznych oddieloch a príslušníci l. Čs. armády na Slovensku pod velením pplk. Jána Goliana a gen. Rudolfa Viesta.

cp DSCN7956 1 1JUDr. Jozef Pupala zdôraznil význam odkazu SNP a celého protifašistického odboja našich predchodcov. Jeho aktuálnosť sa prejavila aj v tomto dni, kedy prišli darovať krv mladé mamičky a oteckovia so svojimi ratolesťami bez rozdielu národnosti, ktorú svojím počinom prezentoval aj prvý tajomník veľvyslanectva Ruskej federácie v SR N. S. Ryžov, ktorý taktiež daroval krv a ktorý vo svojom príhovore povedal, že jeho počin darovať krv v ňom „blúdila“ dlhšie, ale rozhodol sa preto práve v Čiernom Potoku, kde bez rozdielu národností na tomto teritóriu bojovali Slováci, Maďari aj sovietski antifašisti!

Za Klub generálov SR čestný občan Čierneho Potoka genpor. v. v. Ing. Peter Vojtek zdôraznil, že je preňho morálnym počinom uctiť si občanov Čierneho Potoka, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg spolu s generálmi Viestom, Jurechom a Golianom a pred dvomi rokmi odovzdali obci Čierny Potok symbolickú prsť zeme z uvedeného koncentračného tábora.

V krátkej modlitbe a príhovore pán plk. ThDr. Marian Bodoló (generálny duchovný ozbrojených zborov SR) pripomenul slovo Božie a zdôraznil, že akékoľvek násilie a vojna je neľudské. Preto venoval i svoju modlitbu pamiatke nevinných obetí vojny a zdôraznil, aby tieto obete boli mementom pre našu nastupujúcu generáciu, ktorá je prítomná aj pri tejto udalostí.

Jeho slová naplnil aj kpt. Dávid Vargaeštók - dekan a riaditeľ kancelárie uvedenej inštitúcie tým, že daroval osobne krv. Pán plk.ThDr. M. Bodoló nemohol krv darovať zo zdravotných dôvodov, ale v roku 2017 krv v Čiernom Potoku daroval.

Osobitné poďakovanie patrí okrem spomínaných darcov krvi aj príslušníkom chemického práporu z Rožňavy, ktorí dôstojne „strpeli“ 33 stupňové horúčavy v plnej zbroji ako čestná stráž pri pamätníku obetí fašizmu:  čatar Štefan Penzeš, des. Pavol Brda a z nich slob. Vladimír Klima a Rastislav Šulko darovali aj krv.

Účasť na podujatí zo zdravotných dôvodov ospravedlnili zaslúžilý umelec Juraj Sarvaš, prof. Zoe Klusáková-Svobodová, výsadkári zo Žiliny, plk. L. Sládek, JUDr. V. Timura...

Foto k príspevku autorka článku.

 

Ing. Veronika Rízová,

členka ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu

v Čiernom Potoku

 

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 15. august 2018

Banícke múezum v Rožňave pripomenie udalosti spred päťdesiatich rokov

Banícke múezum v Rožňave pripomenie udalosti spred päťdesiatich rokov

Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na spomienkový deň s názvom August 1968. Múzejníci si chcú aj s Vami pripomenúť udalosti vpádu okupačných vojsk do nášho mesta. Podujatie sa začne premietaním uchovaného videodokumentu “Rožňava 21. augusta 1968“ a následne Mgr. Pavol Horváth bude pokračovať krátkou tematickou prednáškou. V rámci programu podujatia prítomným taktiež ukáže niektoré miesta Rožňavy späté s udalosťami z r. 1968, na ktorých ešte aj dnes je možné badať viditeľné stopy. Na záver zapália sviečky pri pamätníku Štefana Ciberaja na jeho a pamiatku všetkých ostatných obetí týchto udalostí. Podujatie určené pre širokú verejnosť sa uskutoční 21. augusta 2018 so začiatkom o 16:30 hod. v Budove riaditeľstva

Baníckeho múzea v Rožňave, Šafárikova 31. Nezabúdajme na tieto udalosti, aby sme tak predišli ich opakovaniu.2018 08 21 August 1968

PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 14. august 2018

Prvé podujatia občianskeho združenia Otvor dvor v rámci projektu Verejné priestory naživo

Prvé podujatia občianskeho združenia Otvor dvor v rámci projektu Verejné priestory naživo

Občianske združenie OTVOR DVOR realizuje s podporou Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa projekt „Verejné priestory naživo“. Od augusta 2018 do novembra 2019 budeme realizovať pre verejnosť prednášky, diskusie, workshopy a infodni, týkajúce sa verejného života v meste, a to za účasti odborníkov na jednotlivé témy. Štruktúra pr ojektu vychádza z predpokladu súčasnej slabej aktivity obyvateľov vo verejnom priestore mesta a nízkej informovanosti o možnostiach jeho skvalitňovania a jeho prepojenia na kvalitu a odbornú zdatnosť vedenia samosprávy. Z toho dôvodu sú prednášky, diskusie a workshopy usporiadané tak, aby ich účastníci dostali možnosť získať dostatok relevantných informácií, možnosť zosieťovať sa,

2018 08 22 plagat VPN augustinformovane sa rozhodovať pri voľbách a následne spoločne pod odborným vedením pripraviť a zrealizovať intervencie do verejného priestoru mesta. Zároveň špeciálnou pozornosťou venovanou prvovoličom chceme dosiahnuť ich zapojenie do pretvárania verejného priestoru samosprávy ako rovnocenných partnerov s ostatnými skupinami obyvateľov.

Tieto augustové podujatia sú prvé v rámci projektu Verejné priestory naživo (VPN), v septembri budú nasledovať ďalšie podujatia zamerané na politologické a ekonomické témy.

Rado Kovács

za OZ Otvor dvor

 

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 14. august 2018

Prvý ročník detských letných tvorivých dielní v Rimavskej Sobote bol úspešný

Prvý ročník detských letných tvorivých dielní v Rimavskej Sobote bol úspešný

Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutočnilo v dňoch 6. – 10. augusta 2018 cyklus detských letných tvorivých dielní. Pre detičky bol pripravený bohatý program plný zábavy a tvorenia. Hneď prvý deň bol pestrý. S pomocou lektorky Janky Bokorovej sme pracovali s hlinou. Deti sa naučili točiť na hrnčiarskom kruhu, modelovať a vykrajovať z hliny. Poobede sme sa pustili do výroby voňavých mydielok a farebných šperkov z korálkov. Ďalší deň patril práci s pedigom. Jarko Zvara z Klenovca učil pliesť detičky košíky. Okrem nich si mohli vyrobiť servítovníky, krásne venčeky z pedigu a brošničky alebo ozdoby formou suchého plstenia. V stredu sme si urobili výlet do Klenovca. Boli sme navštíviť Múzeum súkenníctva a gubárstva, Tradičnú izbu a pána kováča Igora Radiča,

ktorý deťom dovolil vyskúšať si jeho prácu a ukul detičkám na pamiatku malé podkovičky pre šťastie. Deti sa nenudili ani nasledujúci deň. Prijali ku nám pozvanie Ľubka Žilková a Martin Félbaba z Kokavy nad Rimavicou a naučili detičky ako sa tká, či ako sa dajú urobiť švihadlá. Deti si tiež skúsili maľovanie voskom a pletenie náramkov z vlny. Ani sme sa nenazdali a nastal posledný deň našich tvorivých dielní. Detičky si ešte vyskúšali servítkovú techniku, papierové pletenie a vtláčaný patchwork. Za úspešné absolvovanie detských letných tvorivých dielní obdržali detičky certifikát. Veríme, že prvý ročník detských letných tvorivých dielní bol úspešný a budeme v nich pokračovať aj v ďalších rokoch. Detské letné tvorivé dielne boli realizované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Magdaléna Kantorová

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 13. august 2018

Sedemsto rokov Slavošoviec - malej, ale známej gemerskej obce

Sedemsto rokov Slavošoviec - malej, ale známej gemerskej obce

Ani sa nezdá ako rýchlo plynú roky, postupne, rok za rokom. Tak tomu bolo v mesiaci jún 2018, keď v dňoch 16. – 17. júna sme si v Slavošovciach pripomenuli sedemstoročnicu. Je to skoro, alebo opozdene?
Čas je neúprosný a človek - činiteľ slabý. Tieto slová zazneli ešte v roku 1970 pri oslavách slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského, kráľa slovenskej rozprávky, slovenského Homéra. To boli vtedy slová čestného občana Slavošoviec, boli vyslovené osobnosťou, akým bol zaslúžilý umelec, profesor a spisovateľ Ján Čajak, posledný nepriamy potomok Dobšinského. 

Prečo tie slová pripomínam? Lebo boli ony tou duševnou a kultúrnou injekciou, dávajúcou zmysel týmto slávnostným dňom, ktoré prišli, aby v nás zakotvili úctu voči histórii, ktorá nám bola daná v 700-ročnom

jubileu nielen slovami majstra Jána Čajaka „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú“. Je tomu naozaj tak v nás všetkých, alebo sa musíme pričiniť už z úcty voči tým, ktorí históriu obce, vrátane histórie najstaršej papierne v Uhorsku uchovali v dobách neľahkých. Bolo tomu tak aj existenciou najstaršieho gazdovského spolku - Veľko-slaboššovskej sedliackej cechy. Takýchto vĺn kultúrnych, ekonomických by bolo hodno pripomenúť ešte viac, veď to boli nositeľky všetkého toho, čo obcou od jej vzniku do prítomnosti prešlo. Bolo v súlade už stáročia platným HISTÓRIA EST MAGISTRA VITAE (Dejiny sú učiteľkou života).

slav 700 foto 1

To všetko už od včasného rána nám pripomínal nezvyčajný pohyb v hornej časti Slavošoviec, kde sa zhromažďovali naši občania, medzi ktorými sme mohli vidieť našich rodákov, známych aj neznámych pred slávnostnou tribúnou, kde sa ich ujali organizátori a usporiadatelia. Zatiaľ v druhej časti rozsiahleho areálu športového ihriska znel mimoriadny hluk zo strany inštalovaných stánkov, stanov, ale aj odkrytých priestorov s rozváňajúcou chutnou kapustnicou a chutným gulášom. V časti priestoru sa odohrávala súťaž v pečení zákuskov a koláčov, za značnej pozornosti neustále prichádzajúcich návštevníkov, smerujúcich k inštalovanej výstavke dobových fotografií. Tu hostia poznávali dobu minulú v zaujímavých darčekových balíčkoch s jubilejnou mincou. Výročím a slavošovským Homérom, rodákom Pavlom Emanuelom Dobšinským, ktorého kultúrny stánok v Slavošovciach už navštívili tisíce návštevníkov. Náhle šum vravy sa utíšil, tribúna ožila moderátormi. Na slavosovce 700 vyrocie bastak 1aprvých miestach sedadiel sa objavili známe osobnosti, ktoré sa zaslúžili svojimi počinmi o rozvoj obce.

Zakrátko k mikrofónu pristúpil dlhoročný starosta obce, Ing. Štefan Bašták, ktorý výstižným príhovorom sprítomnil históriu obce. Moderátorka pristúpila k predstavovaniu občanov, navrhnutých k oceneniu naozaj krásnou plaketou s motívom jubilea obce, na druhej strane plakety je dôstojná podoba Pavla Emanuela Dobšinského. Nasledovala kultúrna vložka členiek ZPOZ obce. V ďalšom ožili pripravené priestory určené deťom a ich zabávačov za zvukov modernej hudby, vyzývajúcej deti a drobcov k využívaniu svojich pohybových vlastností, vhodných k modernému tancu. Holdovali jedlu, zmrzlinám a nanukom. Medzitým bolo vidieť prichádzajúcich hostí a prichádzajúce tanečné a folklórne súbory.

V prvý deň osláv, v piatok 15. júna sa uskutočnilo športovo-súťažné dopoludnie pre deti a popoludní obdobné podujatia pre dospelých.

16. júna o 11,00 bolo slávnostné otvorenie, tak ako je už v predošlom uvedené s ocenením občanov, ktorí sa zaslúžili o všestranný rozvoj obce. Obdržali diplom obce k dnešnému jubilejnému dňu s pamätnou plaketou. Jednému z účastníkov bolo Úniou žien Slovenska, Krajskou organizáciou Košice  udelené ocenenie Kvet úcty“ za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu.

slav 700 foto 3

V popoludňajšej časti sa pripravili k vystúpeniu žiaci ZŠ a materskej školy. Bolo pekné sa pozerať na vystupujúcu mlaď. Ich odmenou bol dlhotrvajúci potlesk, najmä zo strany rodičov. V ďalšom programe podľa časového harmonogramu až do večerných hodín vystupovali FS z Heľpy, Mafia Corner - hudobná skupina, Hands Up Crew – práca s loptou, FS z Klenovca, FS Haviar a nakoniec hudobná skupina Traky.

slav 700 fot 2Na ploche športového ihriska sa tvorili rôzne skupinky ľudí, známych a neznámych, ktorí sa tu stretli aj zo vzdialených kútov Slovenska. Neboli to už len otcovia a mamy, ale aj ich synovia a dcéry a vnúčatá. Bolo vidieť vonnú atmosféru. Prichádzajúci návštevníci cestou obdivovali umelecké výtvory rezbára p. Pažitku ml., skrášľujúce okraje cesty z obce na sídlisko. Vkusnú výzdobu so znázornením patróna obce sv. Gála. Nemalú pozornosť vzbudila u prítomných mladá sokoliarka sl. Vladimíra Smädová s cvičeným jastrabom. Pre pozvaných hostí bolo pripravené občerstvenie v priestoroch nákupného strediska. Medzi hosťami nechýbali pozvaní zástupcovia miestnych podnikov, SHP a. s., obdobne zástupca majiteľa firmy Ing. M. Fiľo.

slav 700 zeny 1aNa záver trocha histórie. Prof. J. Novák v odbornej expertíze uvádza vznik obce rokom 1318. Zemepanské právo v nej uplatňovali Bebekovci, od 17. storočia Andrášiovci. Pôvodný kostol vznikol v roku 1395. Obyvatelia boli Ruthéni. V tejto časti sú zo 14. storočia zachované neodkryté fresky, zakryté ochranným vápenným mliekom. Dobová povesť uvádza: „Po poľovačke a hostine sa sud vína, niekde aj žinčice, skotúľal do doliny, medzi obyvateľov osady „Zaderejš“, tí, čo videli kotúľajúci sa sud v nárečí boška, zvolali: „ej, šla boška“. Odtiaľ postupne stáročiami cez názov Sclausfalva, Naď Slavoš, až k pomenovaniu „Slavošovce“.

slav 700 foto 6

Niekoľko slov k erbu obce, zobrazujúceho patróna sv. Gála: podnet na realizovanie a uvedenie do života sa uskutočnilo za starostu Bela Skurku (1994 – 1998). Obec sa týmto zaradila za neskoršieho starostu Ing. Š. Baštáka medzi najstaršie s pôvodnými historickými symbolmi a erb je zaradený v Heraldickom registri Slovenskej republiky. Autori: Bartholomaides, prof. PhDr. J. Novák, PaedDr. Milan Sajenko (kapitoly z histórie obce, autor M.S).

slavosovce 700 vyrocie ocenenie 1700 rokov uplynulo. Dva dni spomienok a dôstojné oslavy nestačia k tomu, aby sa zhrnulo aspoň to najvýznamnejšie. Zaväzuje nás k dôstojnosti, vážnosti, vedie k tomu aby sme chápali, že prežiť celú túto etapu nebolo umožnené nikomu z nás. Pričiňme sa o to, aby budúce roky smerovali k ďalšiemu blízkemu jubileu, aby sme mohli hodnotiť to, čo bolo pred nami a vážiť si to, čo sme v ňom ako priami účastníci prežili.

Zachovajme a zveľaďujme to, čo sme zdedili. Vážme si trvalé hodnoty ktoré nám zanechali naši predkovia. Majme každý vo svojom vnútri chrám, svoju svätyňu, neznižujme sa k tomu, aby sme ničili hodnoty, ktoré nám zanechali. Zamyslime sa nad minulosťou uprostred prítomnosti.

PaedDr. Milan Sajenko
Foto: Biba Bystrenová

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 13. august 2018

Náučný chodník Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie

Náučný chodník Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie

Voniaca – Tisovská Voniaca (1113 m n. m.) je výhľadové bralo nad Tisovcom medzi vrchmi Šarkanica a Strelnica (Šajba). Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šarkanica, územia s najvyšším stupňom ochrany, ktorá sa radí medzi prírodovedne najcennejšie územia a najkrajšie miesta v Národnom parku Muránska planina.
Náučný chodník má 13 km a so zastávkami pri náučných paneloch a oddychom si treba rezervovať 6 hodín. Nástup naň začíname pri prvom paneli na autobusovej zastávke v Tisovci. Modro značkovaným chodníkom vedúcim štátnou cestou smerom do Muráňa prídeme k areálu minerálnej vody Šťavica s druhým informačným panelom. Po 4 kilometroch sa dostanemu k ďalšiemu informačnému bodu na sedle Dielik,

kde je prístrešok s lavičkami a pamätník SNP. Pokračujeme ďalej modrou značkou ešte 1,5 km až na Paseky. Pri turistickom smerovníku odbočíme zo štátnej cesty vľavo, na žlto značkovaný chodník, ktorý nás dovedie do ústia Martinovej doliny, kde na lesnej čistinke je zastávka so štvrtým panelom o NPR Šarkanica. Dolina je takmer celá pokrytá lesmi a po bokoch ju lemujú vysoké, miestami takmer kolmé skalnaté svahy a bralá Strelnice a Šarkanice. Turistický chodník po 3,4 km dlhom stúpaní s prevýšením 520 m vychádza na malú horskú lúku Voniaca s poľovníckou chatou a piatym informačným panelom. Z vyhliadky na okraji brala neďaleko chaty sa naskytá podmaňujúci pohľad na vrchy Slovenského rudohoria – na Šajbu, Ostrú, Hradovú, Kášter, Klenovský Vepor a Bánovo. Pri zostupe po zeleno značenom chodníku prídeme k studničke, kde sa nachádza posledný, šiesty panel. Cez Ľavkovo stále po zelenej značke zostúpime do Tisovca na železničnú stanicu.

nch Za vôňami Voniacej 1 trasa 1   nch Za vôňami Voniacej 2   nch Voniaca 3

 

Názvy (a poloha) informačných panelov: 1. Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie – popis projektu, prostredia, prírody a trasy na Voniacu (Autobusové nástupište). 2. Šťavica – obsahuje údaje o lokalite a minerálnom prameni (areál Šťavice). 3. Dielik – opisuje lokalitu a boje v SNP a pri oslobodzovaní mesta (sedlo Dielik). 4. ŠPR Šarkanica – Martinova dolina – informuje o prírode a zaujímavostiach lokality (ústie Martinovej doliny). 5. Tisovská Voniaca – venovaný faune a flóre Voniacej, histórii Poľovníckeho združenia a chaty Voniaca (lúka na Voniacej). 6. Sovy a dravé vtáky – ponúka zaujímavosti zo života dravých vtákov Muránskej planiny (pri turistickom smerovníku na Ľavkove).

Náučné tabule boli osadené vďaka finančnej podpore Nadácie SPP a EkoFondu v rámci grantového programu SPPoločne. Na realizácii náučného chodníka sa podieľali členovia KST TO KOS Rimavská dolina v Tisovci, členovia komisií pri MsZ v Tisovci a ostatní dobrovoľníci a milovníci prírody.

Viac informácií:
https://www.tisovec.com/navstevnik/tipy-na-tury/za-vonami-voniacej-s-prichutou-historie-/
https://www.tisovec.com/e_download.php?file=data/editor/157sk_1.pdf&original=voniaca2.pdf

Pripravuje Marta Mikitová

 

Čítaj celý článok ]