Kvalitné RSS zdroje z Mráčika

 
 
 
Inšpiruješ ma k veciam doteraz nepoznaným, k veciam, ktoré nepatria k mojim dobre známym.Sú niečo nové, niečo, čo zrodilo sa v tvojich očiach,inšpiruješ ma dokonca aj v nedeľňajších nociach. Dodávaš mi silu veriť vo veci, ktorým som donedávna nedokázala prísť ani na meno. Inšpiruješ ma tak silným, blahodarným spôsobom, že len čo chytím do ruky pero,na papier rozleje sa aleja plná rozkvitnutých marhulí.Táto inšpirácia každému rýchlo zachutí.Roztieram po listoch svoje slová, ktoré patria len nám dvom,a skôr ako uverím vlastným snom a ponorím sa do ríše divov,skúsim premaľovať žlto-modrú sivou.Skúsim vyletieť až na oblohu a viem, že netrafí ma žiadna padajúca hviezda, lebo ja som stále s tebou, v hlbinách nášho pokojného hniezda.A verím, že pocit eufórie, ktorý dvíha ma zo stoličky a núti objaviť neznáme,aj v budúcom osude zapísaný čierne na bielom máme.Pretože si to ty, kvôli ktorému moje nohy robia si svoje a vedomie lieta v ovzduší.Tak by som chcela napísať, čo majú všetci na duši a pritom opísať tú rýchlosť slov, ktorá sa zo mňa derie.Inšpiruješ ma a to mi nikto nezoberie.Si pre mňa ako pre slepého vodiaci pes, si tá najkrajšia a najlahodnejšie ovocná zmes,akú som kedy mohla ochutnať a zjesť.Ďakujem, že inšpirácia prichádza spolu s tým, čo chceme niesť.No aj bez nej, by si bol stále ten strom, ktorého korene sú pretkané s mojimi žilami, z môjho srdca nevytrhol by ťa nik, ani tými najväčšími silami. Bol si ako strom na skale, z malej pukliny rozmohol si sa do každej strany, pre mňa si proste silný odvar z „indoor-vej" trávy. Stúpaš mi do hlavy a lepšie myslieť môžem, keď chcem,si ten najsladší - si ten, koho milujem!    


Autor: Lívia Vančíková
Báseň [ Čítaj celý článok ]

            Prečo som zrazu tak zlý?
            Kde sa to vo mne zrodilo?
            Aké zlo spaľuje moje srdce?
            Prečo robím to čo nechcem?
           
            Veď chcem len trocha úcty.
            Čo ma to ženie vpred.
            Tam kde som bol tak šťastný.
            Tam kde som miloval a veril.
            Čo nahlodalo moju vieru?
            Kvapka po kvapke rozloží všetko.
 
           Je to hriech ťažší,ako hriech sám.
           Mučiť človeka žiarlivého.
           Kŕmiť jeho pochyby stále viac.
           Udrieť na srdce neverou a čakať v kúte.
           Smiať sa z jeho bolesti a utrpenia.
 
           Aký trest by si chcela?
           Čo ti mám ešte dať?
           Veď mám len tak málo.
           Mám len ten kabát,úsmev a slzy.
           Ty si vedela že zomriem.
 
           A ja prejdem oceánom hriechu a nezlaknem sa zlého.
           Milovať budem a ľubiť.
           Lásku svoju k tebe nezapriem.
           Nebudem už prosiť toho kto len kope.
 
           Prajem ti len tak málo.
           Nech žiarliš aspoň tak,ako ja na teba.
           Moja jediná láska.


Autor: Marek Meluš
Báseň [ Čítaj celý článok ]

 
 
   ...čiary vrkočov
vymkli sa každá inam z prúdu
k sebe chrbátmi
do stenčenia symetricky
štipľavo sarkastické
   ako to tvoje rozbalené nové ja...
 
   ...s čundráckym imidžom
zošnorovaná o stú cigaretu
s nadváhou
hrboľčeka na nose.
 
   To skôr tie požičané náušnice
čo si stratila
a v zálohe zostalo sesternici zlato
a otázka
či sa ešte Severky
vôbec normálne nosia...
 
   Z vrchu sa nedá vidieť
čo odrátali vaši
od dvojčiat
a toho
čo strážil hniezda
aby mal na krídla
lebo netancuje
 
   ...tak myknem plecom
a vymyslím si iné detstvo
 
   Ale Bodríka si nechám.
   ...tak ako na dverách ty môj výkres z tábora
                                  kam ťa vaši nepustili
 
 
 
 
 


Autor: Mirič
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Milujem slovo "vraj"
ked nie je jednoznačná 
istota
 
ako biela krysa
poznám iba vlastný pach
a odrazy sklených očí
 
ale vraj sa nepatrí
chcieť všetko
a do dna
 
koľko ešte potrebujem
životov.


Autor: Marcela Melošová
Báseň [ Čítaj celý článok ]

PrológIzba bola tlmene osvetlená. Všetko bolo zladené v tmavých farbách.
Prešla som k zrkadlu a ľahko som sa zatočila. Čierne šaty popretkávané červenými nitkami jemne zaviali okolo môjho štíhleho tela.
Spokojne som prikývla. Šaty mi na tele presne sedeli.
Trochu som pomykala plecami, aby som zistila, či mi náhodou nebudú zavadzať.
Našťastie boli bez chrbta, upravené mojim potrebám.
Už žiadne hromadné trhanie šiat. Žiadne zdržovanie. Pomyslela som si nadšene.
Roztiahla som svoje ónyxové krídla.
Obyčajný ľudia by pri pohľade na mňa skonštatovali, že práve uvideli anjela... anjela smrti.
Pohŕdavo som si odfrkla. „A neboli by ani moc ďaleko," dodala som nahlas.
Nad týmto zistením som sa hlboko zasmiala, no bolo to ako by sa smial niekto za mňa. V rubínových očiach sa mi zaiskrilo.
Utrápene som si vzdychla....

Autor: Pipinka
Fantasy [ Čítaj celý článok ]

Mám pohľad zúrivého vlka
Cerím dôkazy
a pazúry argumentov
zaborím
do Tvojich výhovoriek
rovnako chabých
ako Ty
.
Prosíš
s pohľadom vystrašenej ovce,
ktorá vie, že zajtra už nebude.
.
Nebude
Odchádzam
Veniec víťazstva
ťahám za sebou


Autor: matea
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Na múriku v Centrume sedeli štamgasti a degustovali čučo. Slnko sa opieralo do opadanej omietky. Stena sa jej zbavovala ako oblečenia, tak bolo teplo. Štamgasti odfukovali. Zlatý jablčný mok im tiekol dole hrdlom ako toskánske víno. Nikto z nich ešte toskánske víno nepil, ani portské, to boli také nepredstaviteľné chute, čo sa dali ľahko predstaviť v jednom deci čuča.
-    Páni, dneska pijeme šató Boloňéze. To najlepšie toskánske víno. Čuť v ňom svieže letné tóny pomarančov a ku koncu vlašské oriešky.
Povedal Malý Budha so všetkou odbornosťou a každému spravodlivo nalial. Čučo ako zamat tieklo do žalúdka a príjemne chladilo. Už ráno o siedmej bol budúci hacker a opravár hriankovačov Stenly v Agromilku a pár plastových fliaš odložil do chladničky k jogurtom, aby čučo presne o jedenástej, keď sa Malý Budha zobudí a zíde dole do Centrumu malo tú správnu teplotu.
...

Autor: zaki
Poviedka [ Čítaj celý článok ]

Pes pozerá priamo
a človek do jeho očí
premieta vodu
ktorú nesmie prezradiť.Vie, že ja a ty inak
páchneme, máme iný hlas
ale tým to končí.
Nevie, že kdesi sú labáky
v ktorých mu narastie ďalšia hlava
a modul v ktorom zhorí pri štarte.
Na zemi má príliš
málo času
aby uvažoval, že ja
a ty trpíme na
rozličné herézy,
A môžeme sa tým pádom
stratiť v Pekingu.
Ak chce uživiť rodinu,
nebude sa pozerať hore,
pretože by zabudol,
ako páchne príležitosť
k lovu.
Než ho obojok
zatiahne do zákopu.


Autor: Saebatien
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Zvedavá snehová vločka
už sa vraj nevie dočkať,
skočila z náruče neba,
keď zbadala dole teba...
.
Pristála ti na obočí,
chcela vidieť tvoje oči.
no to, čo v nich uvidela,
bolo na ňu asi veľa...
.
Zamatovo nežný plameň
roztopil jej srdce. Amen.
Naposledy vzdychla slastne
a vkĺzla do mojej...

Autor: bela
Nezaradené [ Čítaj celý článok ]

1. bludný okruh
Ľudia tvrdohlavo migrujú stále viac na západ, neveriac GaliLeovi, že Zem je už roky beznádejne guľatá.
 
2. a predsa sa točí
História a lož sú dve strany lesklej mince, ktorá sa nám drzo točí pred očami dookola....

Autor: LV
Aforizmus [ Čítaj celý článok ]

Nechajte si to Euro
veď už len píše sa to zle
my chceme našu korunu
z ktorej občas jablko aj spadne
či z hniezda vtáčik zavrieska
a schladím sa v jej tieni...
od radosti zatlieskamNechajte si to Euro
veď sa to aj číta zle
my chceme našu korunku
aj keď bolí keď sa vŕta
no len zdravý chrup
sa poráta s jablkom...
z koruny...
Nechajte si to Euro
veď čo to vlastne znamená
my chceme našu Korunu
kde nášmu umu dodáme trochu Rumu
nasýtime bruchá
i vatu do ucha kúpiť sa tam dá...
Nechajte si to Euro
veď platí sa tým zle
to ste tomu korunu dali
cigarety platím polkou výplaty
nebojte sa, nie som taký bohatý...
to vaše zmeny nastali
Len si nechajte to Euro
veď zle vo vreckách sa hľadá
my chceme predsa korunu
akú iba sám kráľ nosí
a čo že sa nosí?
k tej sa vždy každý hlási
či máte ten pocit, že Éčko nás spasí???


Autor: Peter Rose
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Zelený pramienok pláva po mori,
čo bielymi bodkami sa hmýri. 
Niet konca, niet začiatku,
len bóju v strede vidieť na diaľku.
 
Pramienok zmizol, vznikol srnček malý,
čo zľaknutý uteká do nôh svojej mamy.
 
Slnko už vychádza,
divadlo sa končí,
žiara pólov stratí sa,
bója na dnes odchádza. 


Autor: Alisa Loginova
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Už dávnejšie badať v našom chotári očividný hlad vĺkov.
Z vyjadrení lovcov je jasné,že došlo k výraznej redukcií dravej zveri,
no ja zaboha nechápem,kde sú potom tie...

Autor: Ján Niský
Aforizmus [ Čítaj celý článok ]

Mám hosťa,
návšteva nečakaná,
do izby vošla
jedna chladná dáma.
Prišla mi oznámiť,
že môj pobyt skončil.
Hotel Život
mi účet predložil.
Za šance,
čo som nevyužil
za slová,
čo som nepovedal,
za všetko zaplatím
v poslednom objatí.  
Telo leží, bezvládne,
duša sa bráni. Zbytočne.
Ľadová kráľovná
ruku vystiera,
už ma drží,
víťazne sa usmieva.
.
Cena je vysoká
hotel plný hostí,
tak prečo ja ?
osud, či náhoda ?


Autor: matea
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Básne pred pádom do šialenstva 
5. január, 1924
Niekedy sa mi zdá, že zazriem rozbresk,
nevýslovný lesk tváre prívetivého slnca...
Je to však len zatúlaný lúč, márny nádych
predtým, než sa všetko ponorí do tmy.
Nádherný výdych pred skokom do jazera.
Výkrik, čo konečne odplaší všetku nádej,
ktorá ostala kedysi ležať na dne truhlice.

8. január
Spozoroval som nedávno istú novú skutočnosť. Ak vypijem pred spánkom dostatočné množstvo absintu, mávam v noci sny presne o tom, o čom si zaumienim.

15. január
Pri posteli mi sedí veľký čierny pes
Hádžem mu zvyšky vastného tela,
ktoré poberá sa na ďaleké cesty.
A jeho nevďačná tvár mi nie je povedomá.
I keď pred rokmi učil ma kvíliť v temnote,
temnote utiekajúcej sa do...

Autor: Kyrilov
Denník [ Čítaj celý článok ]

 
        Chýbaš
 
  nebuď smutná z mojej smrti
 
  tak ako rakva
  túži po mŕtvole
  po mne dychtí
  nenásytná hlina
 
  tu (my traja)
  spoločne sa prelíname
  navzájom si neverní
 
  chýbaš nám už iba ty
 
 
  


Autor: aiki
Báseň [ Čítaj celý článok ]

priateľky hmotného svetazoznamujú ma sním odmalajedna druhej pomocníčkou jeani raz jedna nesklamalatú druhú...je jedno či je pravou, ľavoukaždý predmet je pre ne doslova stravoua ako kúzlom či zázrakom vznikáv nich stále nové, a staré zanikáa znovu rodí sa...koľko dajú svetu krásy, pozri sa... 
hoc i kladivo niekedy prsty pohladínie je to tým, že by sa mali neradypohladia aj ony, utíšia dieťaaby hneď ráno zase lopotiliaby niekomu ústa rozbilikeď neustále štve ťa...s veliteľom je ich päťa práve vtedy hneď zovrie sa päsťktorá od vekov bránila česť a slávu,či len nespokojnosť davu poukázať na zlú stranu... 
 
nemožno však vidieť ruky zákonaten kto ich má, je vysadený na koňamocný, hoc slabý na prsiaruky namočené v praktikách, ktoré sa hnusiano ony robiť nemusialen plodiť množstvo nezrozumiteľných vietna ktorých je postavený náš život a SVET...a tie naše ruky, ruky ľudí, čo sú tu otrocimôžeme len zalamovať a zakrývať si nimi oči  
 
preto ti maliar namaľuje obraza spevák pieseň zabrnkábásnik napíše zas odkaz, že váži si ichako ľudia ľudítak aj ruky...ktoré niekto strká do ohňadáva prst, hoc stratí i rukupomocnú...dajme teda na topoď, chytím sa ťa zlato...a prežijeme to všetko, len sa treba držaťzubami , nechtami... 


Autor: Peter Rose
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Netrúfa si zobraziť sa božsky. Odváži len zmaľovať sa...

Autor: LV
Aforizmus [ Čítaj celý článok ]

Boh je slnko
som jeho odrazom
na hladine
nekonečnej
hlbokej
lásky
.
Boh je vzduch
nadýchnem sa
je vo mne
Boh
som
Vzduch
.
Boh je dážď
v každej kvapke
zrkadlí
kúsok neba
seba
mňa 


Autor: matea
Báseň [ Čítaj celý článok ]

Všetky skúšky sú už za mnou, aj obavy z ich nespravenia, a keďže práve prežívam krátky čas medzi novým prednáškovým obdobím a „diebus iris" uplynulého semestra, môžem pokojne napísať, čo mi už dlhší čas vŕta v hlave. V minulosti, počas objaviteľských výprav novoveku, Európania nielen nové územia objavovali, ale si ich aj podmaňovali. Iste ste počuli o španielskom dobyvateľovi Hernánovi Cortézovi, ktorý zorganizoval v r. 1518 ťaženie proti ríši Aztékov. Španieli pod jeho vedením krajinu úplne rozvrátili, zabili panovníka Montezumu II., spustošili hlavné mesto Tenochtitlán a na jeho mieste položili základy nového mesta, Mexika. Cortézov krajan, Francisco Pizarro, dobyl len so sto osemdesiatimi mužmi rozsiahlu ríšu Inkov. A hoci ho panovník Atahualpa privítal priateľsky, ba im aj vydal svoj zlatý poklad a prijal krst, predsa ho kolonizátori popravili.
No nechcem sa pozerať do minulosti a riešiť, či bolo správne rozvracať starobylé národy Južnej Ameriky,...

Autor: Všezvěd Všudybud
Úvaha [ Čítaj celý článok ]