Kvalitné RSS zdroje z Mráčika

Kvalitné RSS zdroje z Mráčika

RSS zdroj: Spravodajstvo z horného a stredného Gemera

Stručný popis:MAJ GEMER - Osobná stránka Ondreja Doboša venovaná hornému a strednému Gemeru
Pôvodný zdroj:https://www.majgemer.sk Otvor v novom okne
RSS zdroj:http://www.majgemer.sk/ index.php?format=feed&type=rss Otvor v novom okne
Jazyk:sk-sk
Kódovanie:utf-8
Posledná aktualizácia:
19. október 2018 07:02:18
Verzia:RSS 2.0
Aktuálny počet článkov:10 článkov
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. október 2018

Revúcka najzákladnejšia umelecká škola začala svoj 66. školský rok

Finále slávnostného koncertu k 65. výročiu ZUŠ v Revúcej vlani v novembri.

Základná umelecká škola v Revúcej nadväzuje na najlepšie tradície miestnej Hudobnej školy, ktorá bola založená už v roku 1952. Vo svojom prvom desaťročí bola v meste jedinou kultúrnou inštitúciou a jej učitelia mali hlavný podiel na organizovaní a rozvoji kultúrnoosvetovej činnosti. Získavali pre to i svojich žiakov aj ďalších nadšencov z radov amatérskych hudobníkov a ochotníkov. Prvý riaditeľ školy založil sláčikový orchester a na scéne ochotníckeho divadla v mestskom dome Kohút uviedli dokonca operety Gejzu Dusíka či Mamzelle Nitouche. V ďalších dekádach rokov postupne pribudlo k hudobnému odboru vyučovanie vo výtvarnom, tanečnom i literárno-dramatickom odbore. Počas celého účinkovania školy pedagógovia viedli žiakov

k verejným prezentáciám na podujatiach v regióne či na umeleckých súťažiach a prehliadkach. Revúcka „hudobka“ jednoducho mala cveng a jej učitelia skvelú povesť.
Vo svojej najlepšej ére na začiatku deväťdesiatych rokov mala škola takmer päťsto žiakov a viac ako dve desiatky pedagógov – všetko odborníkov na svojom mieste. To vďaka nim bola v Revúcej aktívna veľká dychovka či kvarteto, výtvarníci bodovali na celoslovenských súťažiach a pokračovali ďalej na vysokých školách, deti hrali poetické i dramatické divadlo. Takmer každý žiak základnej školy v meste si to na ZUŠ-ke aspoň skúsil...

Nová doba síce rokmi znížila počty na súčasných 355 žiakov a 19 pedagógov, ale zároveň priniesla novinky a úspechy - napr. otvorenie nového audiovizuálneho študijného odboru. Okrem domovskej budovy v Revúcej učí škola aj na troch elokovaných pracoviskách: Lubeník, Jelšava a Muráň. V tanečnom odbore zaznamenali vlani celoslovenský úspech v súťaži, bábkarsky súbor sa prebojoval na krajskú prehliadku a výtvarníci majú za sebou prvé pokusy s animovaným filmom. Malí i väčší muzikanti sú pravidelnými sólistami na rôznych vernisážach, verejných koncertoch, hrajú v ľudových či tanečných kapelách. Muzikantsky sú verejne aktívni aj mnohí pedagógovia. Zborový spev s úspechom prezentujú detský kolektív Slniečka i zbor dospelých Quirin, ocenený v tomto roku Plaketou mesta Revúca za úspešnú reprezentáciu na Slovensku i v zahraničí. Počas letných prázdnin navyše funguje už sedem rokov tematický detský denný tábor Slniečko.

ra zus obr 1Exkluzivitu v aktivitách školy si drží celoslovenská súťaž vlastnej hudobnej tvorby žiakov základných umeleckých škôl Talent Revúca, ktorú organizuje škola od roku 1995. V odbornej porote zasadajú hudobní skladatelia a pedagógovia konzervatórií. Originálna súťaž dáva priestor mladým tvorcom a pre mnohých je odrazovým mostíkom do profesionálnej kariéry hudobných skladateľov.

V tomto školskom roku bude ZUŠ v Revúcej „prezliekať kabát“ – na základe odsúhlaseného projektu sa plánuje rekonštrukcia budovy školy na Okružnej ulici pre zníženie jej energetickej náročnosti. Bude to znamenať dočasné asi polročné vyučovanie v náhradných priestoroch, ale potom sa vynovené triedy znova rozozvučia, roztancujú a zahrajú všetkými farbami.

Aj táto škola vytvára v Revúcej priestor pre voľný čas detí a mladých. Svojím špeciálnym pôsobením na ušľachtilé vlohy žiakov kultivuje ich intelekt a takto azda zachráni to, čo sa inde pokazí. Zachovajte priazeň našej ZUŠ – v decembri si nenechajte ujsť tradičný Vianočný koncert v Dome kultúry – a držte palce, aby sa stavebná rekonštrukcia vydarila. Šťastlivý nový školský rok!

Juraj Genčanský, učiteľ ZUŠ

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. október 2018

Úradná správa ObFZ Rožňava č. 13/2018-2019

Úradná správa ObFZ Rožňava č. 13/2018-2019

ŠTK VsFZ na základe memoranda a spolupráci KSK organizuje Zimný turnaj pod názvom Krajská futbalová liga v termíne od 13.1. do 17.3.2019. KFL sa majú možnosť zúčastniť na základe prihlášky všetky FK RFZ a ObFZ s príslušnosťou ku KSK. Prihlášky sa podávajú od 10.9.2018 do 31.10.2018 cez systém ISSF – elektronická podateľňa – prihláška do súťaže KFL 2018/2019. Stretnutia budú hrané na vytypovaných HP s UT. FK neplatia žiadne štartovné ani náklady na rozhodcov. FK si hradia len náklady na cestovné na vytypované hracie plochy s UT.

 

A skupina: Bemifo A, Rožňava B, Dlhá lúka,
B skupina: Bemifo B, Rožňava A, Kružná,
C skupina: Slavošovce, Honce, Dlhá Ves,
D skupina: K. Podhradie, Jablonov, Rožňava C,
E skupina: G. Poloma, V. Slaná, Dobšiná.

  • ŠTK vyzýva, po žiadostiach viacerých klubov, aby termíny odohratia turnajov prípraviek v jednotlivých skupinách oznámili na sekretariát. Každé družstvo je povinné organizovať v jesennej časti jeden turnaj.
  • ŠTK kontumuje 3:0 v prospech domácich stretnutie 11. kola 6. ligy dospelých Dlhá Ves – Dobšiná za nenastúpenie hostí na zápas. Do pozornosti DK.
    ŠTK žiada všetkých delegátov, aby všetky závady a nedostatky na futbalových štadiónoch počas stretnutí podrobne popísali v správe delegáta (hracia plocha, šatne, sociálne zariadenia, striedačky, miesto na nahrávanie videa...).
  • ŠTK upozorňuje FK na zmenu systému striedania hráčov. Aj naďalej platí možnosť striedania hráčov po 5, avšak pre týchto 4, resp. 5 striedaní bude družstvo mať možnosť využiť len tri prerušenia hry za týchto podmienok:

Čítaj celý článok ]

Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. október 2018

Dezider Fertő. Rómsky rezbár

Dezider Fertő. Rómsky rezbár

V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 25. októbra 2018 o 15.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“. Prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Výstava potrvá do 31. januára 2019. Je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dezider Fertő sa narodil v roku 1921 v obci Gemerská Ves. Rezbárstvu sa začal venovať pomerne neskoro, v 80. rokoch 20. storočia, po smrti manželky.

Za jeho objav môžeme ďakovať výtvarníkovi Arpádovi Horváthovi z Tornale, ktorý sa prvýkrát stretol s rezbárom v roku 1986. Skúsený výtvarník rezbára postupne usmerňoval v oblasti remeselno-umeleckej, no predostrel mu aj viaceré typy na námety, akými boli napríklad návraty do minulosti Rómov, ktoré neskôr sprítomnil vo viacerých plastikách.

Za relatívne krátke obdobie (zomrel v roku 1996) stihol Dezider Fertő vytvoriť pomerne rozsiahli súbor takmer 200 drevených plastík a reliéfov. Pracoval technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov z lipového, alebo orechového dreva. Pri svojej tvorbe využíval námety z tradičného a súčasného života Rómov a Nerómov i cirkevné motívy. Najviac mu však učarili námety z obyčajného života Rómov – hudobníkov, ktoré zvečnil do figúrok rómskych muzikantov pri hre v krčme, na zábavách, na svadbách. Zachytil aj kočovných Rómov, rómske osady, pohreby a rozprávkové motívy. Vo svojej tvorbe sa venoval nielen histórii Rómov, ale zaznamenal aj prostredie v ktorom žil, a to v podobách susedov, rozsievača obilia, pastiera kráv, či oráča za pluhom. Zobrazil tiež atmosféru krčiem s rómskou kapelou, dožinky, hrnčiara za hrnčiarskym kruhom z neďalekých Držkoviec, alebo podobu sediaceho Budhu. V najrôznejších modifikáciách sa venoval aj tematike žien v rozličných životných situáciách: madona s dieťaťom, rómska muzikantka - huslistka, krčmárka, družka, žena s deťmi, či žena pri miesení cesta, žena s košíkom, žena s pecňom chleba, alebo žena tkáčka.

Okrem muzeálnych zbierok sa časť tvorby Dezidera Fertőa nachádza u súkromných zberateľov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, napríklad v Kanade (od roku 1992) i vo Švajčiarsku.

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Banskobystrického samosprávneho kraja.

                             

Mgr. Ľudmila Pulišová

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. október 2018

Kytica rokmi uvitá jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu

Kytica rokmi uvitá jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu

„Gemerské osvetové stredisko usporiada výstavu miestnemu výtvarníkovi pri príležitosti životného jubilea, ktorého sa dožil v tomto roku,“ pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a dodáva, „Albert Šmihula sa síce narodil v obci Hybe na Liptove, ale na Gemeri prežil už polovicu svojho života. Takže my ho považujeme za Rožňavčana, pričom blízky vzťah má aj k Betliaru, kde tvorí vo svojom ateliéri." Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase od roku 1958. Inšpiruje ho každá krajina, ktorú navštívil a kde žije. Jeho realistické olejomaľby ovplyvnené rodiskom - tatranskou krajinou, ale aj Gemerom dosahujú aj komerčnú úspešnosť. Má za sebou mnohé úspešné autorské a kolektívne výstavy na Slovensku, a v zahraničí -

v Česku, Poľsku, Maďarsku, Švajčiarsku. Celé roky sa zapája do súťaží a aktivít, napríklad medzinárodných výtvarných plenérov, organizovaných pre neprofesionálnych výtvarníkov. V rámci celoslovenskej súťaže Výtvarné spektrum a ďalších dosahuje so svojou tvorbou úspechy na regionálnej úrovni. Už v roku 2008 bol ocenený Národným osvetovým centrom za celoživotný umelecký prínos pri príležitosti životného jubilea medailou Daniela Gabriela Licharda. Ako roduverný Slovák je členom Matice Slovenskej, a tiež Spolku slovenských spisovateľov.

Jeho tvorivá poetická duša sa prejavuje aj v básnickej tvorbe, pričom s nadhľadom reflektuje vlastné životné skúsenosti a postrehy, ktoré častokrát pretaví aj do aforizmov s jemu vlastným humorom. Doteraz vydal päť básnických zbierok knižne, ale aj naďalej tvorí nové výtvarné i literárne diela, a tiež svojou aktívnou účasťou v cirkevnom speváckom zbore obohacuje duchovný život regiónu.

„Svoje básnické zbierky si sám ilustruje a baví ho aj fotografovanie. Čo už len dotvára celistvý obraz jeho tvorivej umeleckej osobnosti,“ dopĺňa manažérka GOS Anežka Kleinová a dodáva: „je to typický angažovaný aktívny senior, ktorého optimizmus a energiu mu môžu závidieť aj omnoho mladšie ročníky. Srdečne pozývame na stretnutie s Albertom Šmihulom na slávnostnej vernisáži jeho výstavy."

Výstava v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska č. 8, Rožňava potrvá do 16. 11. 2018, vstup je voľný, v pracovných dňoch od 9.00 do 15.00, alebo po telefonickom dohovore na čísle 0915 884 135.

Anežka Kleinová

 

Albert Šmihula - maliar video.

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 18. október 2018

Vo Vlachove na víhone sadä buóp

Vo Vlachove na víhone sadä buóp

Zaujímavá akcia sa uskutočnila dňa 13. októbra 2018 vo Vlachove, kde sa stretli seniori zo Základných organizácií JDS Vlachovo, Vyšná Slaná, Dobšiná, Gemerská Poloma a Gočovo. Zrodil sa nápad uskutočniť súťaž vo varení fazuľovej polievky s údeným kolenom ako jedlo našich starých materí. Akcia mala aj svoje motto: „Vo Vlachove na víhone sadä buóp“ tak, ako sa to aj spieva v jednej ľudovej pesničke z Vlachova, „takie struki ako ruki, jajže hop, jajže hop... A veru bolo aj veselo. O to sa postaral Mgr. Juraj Kováč, ktorý v kolektíve zahral na svojej harmonike. Hovorí sa, že nie je podstatné vyhrať, ale zúčastniť sa. Tak tomu bolo aj na našom stretnutí. Bolo zaujímavé chutnať tie dobroty od súťažiacich družstiev a s humorom poznamenať,

že tí naši rodičia alebo prarodičia sa asi nemali tak najhoršie, keď jedli také dobroty. Čo fazuľovica, to iná chuť. A keby len to. Aj zemiakové placky s topinkami boli. O to sa postaral kolektív z Vyšnej Slanej. Aj pitný režim sme dodržiavali, lebo počas akcie nám prialo aj krásne počasie. Možno konštatovať, že akcia sa vydarila. Takéto zbližovanie seniorov v ZO JDS v rožňavskom okrese je vítanou cestou k spoločným aktivitám a porozumeniu. Nechýbala ani reprodukovaná hudba Jána Gala a bolo čo počúvať. Možno chýbal tanec na zelenej lúke. No ale čo ? Nie sme mladí! Sme seniori o ktorých sa hovorí, že nie sú mladí ani starí, len dobre vyzerajú a majú chuť ešte nejaký čas užiť a požiť. Prečo im nedopriať?

Text :JK
Foto: JG

 

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 17. október 2018

Desať tipov ako rozoznať, že mäso je naozaj čerstvé

Desať tipov ako rozoznať, že mäso je naozaj čerstvé

Asi sa to už niekedy stalo každému z vás: Stojíte pred pultom s čerstvým mäsom, pozeráte sa na ponúkané kusy, ale akosi ste si nie celkom istí, či sa pozeráte na úplne čerstvé mäso. Ako teda spoľahlivo rozoznať čerstvé mäso od staršieho, či dokonca skazeného mäsa? Portál masodomov.sk zostavil 10 jednoduchých rád, ako odhaliť staršie či skazené mäso.
Hneď na úvod však treba definovať, čo je to vlastne čerstvé mäso. Ak opomenieme definície, ktoré uvádzajú hygienické normy a učebnice technológie mäsa, mohli by sme čerstvé mäso definovať ako mäso, ktoré svojím vzhľadom, farbou,

shutterstock 161885807stupňom obschnutia a vôňou spĺňa všetky senzorické a mikrobiologické požiadavky, je zdravotne bezpečné a plne upotrebiteľné na akékoľvek kuchynské spracovanie. Taktiež ponecháme bokom kontrolované “kazenie” mäsa alebo inak, zrenie mäsa. Hoci v užšom slova zmysle ide o identický proces ako pri kazení mäsa, využíva sa, naopak, pre získanie určitých špecifických vlastností mäsa upotrebiteľných v gastronómii, a tvorí samostatnú problematiku.

Mäso jatočných zvierat je vlastne zložitý biologický systém, v ktorom prebieha rada postmortálnych biochemických procesov, vďaka ktorým sa svalovina zvieraťa premení na mäso, ako ho poznáme z pultov predajní. Tento proces sa nazýva autolýza. Prirodzenou súčasťou mäsa je aj mikroflóra, ktorá sa podieľa na zrejúcich procesoch a vytvára tak typické senzorické vlastnosti a chuť mäsa. Mäso je ideálnou živnou pôdou pre rast všetkých druhov mikroorganizmov, ktorých zastúpenie sa mení v závislosti od teploty, hodnoty pH a prístupu vzduchu. Mikroorganizmy, ktoré majú na svedomí kazenie mäsa, sú najmä: pseudomonas, micrococcus, lactic acid bacteria, aspergillus, penicillium a mnohé ďalšie. Otázka teda nie je, či sa mäso pokazí, ale ako rýchlo tento proces prebehne.

Vzhľad

shutterstock 1141769330 1Naším najlepším pomocníkom pri posudzovaní kvality je, samozrejme, zrak. Práve on nám poskytne najviac informácií. Všímajme si farbu mäsa - všeobecne platí, že mäso postupom času stráca vodu, vysychá a zároveň tmavne. Čerstvá bravčovina je svetloružová, postupom času sa ružová mení na temneružovú až hnedú farbu. Hovädzina je tmavočervená až bordová a postupom času sa mení na tmavú až čiernu farbu.Hydina je smotanovobielej farby s nádychom doružova. Táto farba sa pribúdajúcimi hodinami mení na hnedú a dňami na tmavohnedú. Na vzduchom chladenej hydine sa navyše objavujú aj hnedé oxidačné škvrny.

Vôňa alebo zápach

shutterstock 287916032Ak máte naozaj dobrý nos, tak toto je zrejme najspoľahlivejšia metóda. Zápach nám prezradí, v akom štádiu zrenia, alebo ak chcete kazenia, sa mäso nachádza. Vlastne by ste pri privoňaní k mäsu nemali cítiť takmer nič. Čerstvé mäso má iba nevýraznú mliečnu vôňu. Pri staršom mäse v dôsledku činnosti mikroorganizmov vznikajú prchavé metabolity ako sírovodík, amoniak, acetón, etanol, ktoré náš nos zacíti ako zápach. Špecifickým, aj keď pomerne zriedkavým druhom skazenia mäsa je jeho zaparenie, k tomu dochádza pri nedostatočnom vychladení ihneď po porážke zvieraťa. Mäso je na pohľad úplne čerstvé a jeho skazenie rozpoznáme iba pomocou čuchu, kedy cítime zatuchnutý, udusený zápach. Mäso je nepoživateľné a nedá sa nijako upotrebiť. K takémuto skazeniu môže dôjsť paradoxne najčastejšie pri domácich zabíjačkách.

Hmat

shutterstock 1169043970Ak máte možnosť siahnuť si na mäso čistou suchou rukou, využite to. Úplne čerstvé mäso je na povrchu vlhké, akoby orosené či lesklé, postupom času sa táto povrchová voda stráca a mäso oschne, ešte stále je však čerstvé a konzumovateľné. Ďalej pokračuje výraznejšie vysychanie a na mäse sa vytvorí suchá “kôra”. Ešte ani tu sa nemusíte obávať o svoje zdravie, povrch mäsa je možné zrezať, avšak takéto mäso už nespĺňa naše predstavy o čerstvom mäse. V ďalšej fáze sa povrch mäsa stáva slizkým, tu už nastalo rozmnoženie povrchovej mikroflóry a sliz je vlastne produktom činnosti mikroorganizmov. Takéto mäso určite nekupujte ani nekonzumujte. V jednom grame takéhoto mäsa sa nachádza 10 9 mikroorganizmov.

Chuť

Sotva bude niekto ochutnávať surové mäso, ale môže nastať situácia, keď dostanete na tanier už tepelne upravené mäso, o ktorého kondícii máte pochybnosti. Ťažko definovať všetky možné odtiene chutí skazeného mäsa. Jednoznačne však platí, že akákoľvek kyslá chuť znamená, že v mäse už bol naštartovaný proces množenia baktérií, ktorých vedľajším produktom je kyselina maslová. Takéto mäso určite nekonzumujte.

Teplota

Teplota skladovania je absolútne kľúčový parameter. Práve teplota skladovania určuje, aký rýchly bude proces kazenia. Úplne ideálna teplota pre mäso je tesne nad nulou, prípustná teplota skladovania je do +7°C. Všetko nad už výrazne urýchľuje procesy kazenia, ktoré pri izbovej teplote môžu prebehnúť aj za niekoľko hodín. Napríklad znížením teploty z +5°C na +2°C vyradíme z činnosti až 6 druhov baktérií.

Balené alebo radšej nebalené mäso

shutterstock 1061586359Balenie mäsa má v zásade za úlohu predlžovať jeho trvanlivosť a uľahčovať výrobcovi logistiku prepravy a predaja mäsa. Spolu s tým prináša balenie predajcovi benefit v podobe úspor na prirodzených úbytkoch mäsa strácaním vody (vytečením a schnutím). Nespornou výhodou balenia je efektívne označenie všetkých informácií priamo na obale, zároveň však obal poskytuje priestor pre určité skrytie menších či väčších prehreškov, inými slovami robí predávané mäso trochu krajším ako je v skutočnosti. Mäso v ochrannej atmosfére má trvanlivosť v radoch týždňov, avšak o jeho čerstvosti by sa dalo už polemizovať.

Spôsob predaja

masodov logo 1aVšímajte si kultúru a hygienu predaja, obzvlášť v prípade nebaleného mäsa je dôležité technické zázemie a vybavenie predajne. Čistota predajných pultov, teplota v pulte, klimatizovanie priestorov predajne, podtečené podnosy s mäsom, hygienické návyky personálu (používanie PVC rukavíc, umývanie rúk), zabezpečenie priestorov proti prístupu hmyzu, to všetko sú parametre, ktoré majú priamy súvis s kvalitou predávaného mäsa.

Pôvod mäsa

shutterstock 1169043970Ten už samotný predurčuje čerstvosť mäsa. Ak sa na obale dočítate v zásade o akomkoľvek inom ako slovenskom pôvode, musíte počítať s tým, že kupujete minimálne niekoľko dní staré mäso, ktorého trvanlivosť bola umelo predĺžená (vákuové balenie, balenie v ochrannej atmosfére,mrazenie). To, pochopiteľne, neznamená, že každé slovenské, prípadne české mäso je čerstvé a naopak.

Pozor na akcie

Predajné akcie sú bežný marketingový nástroj na prilákanie kupujúcich a používajú sa pri všetkých druhoch predaja tovaru a služieb. Avšak pozor u mäsa! Ak predajca spúšťa už z aj tak dosť nízkej obchodnej marže, musí mať na to dosť dobrý dôvod. Poviete si - majú nižšiu cenu, pretože nakúpili veľké množstvo. Treba sa však zamyslieť nad tým, kde sa dá také veľké množstvo nakúpiť a ako vlastne vznikla niekde takáto prebytočná zásoba.

Dajte na prvý dojem

Ak už musíte mäso ovoniavať, obzerať a skúmať, znamená to, že máte pochybnosti. A ak máte pochybnosti, znamená to, že váš kulinársky zážitok už nebude dokonalý. Takže platí zásada číslo jeden: nekupujte nič, s čím nie ste úplne spokojní.

Spracoval: Ing. Boris Halaj

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 16. október 2018

Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej

Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,

2018 10 24 FV 10 11auž bolo po žatve a väčšina úrody bola pod strechou. Bolo to obdobie hojnosti a dostatku potravín, takže hostí bolo možné si patrične uctiť,“ uviedla Mária Ferenczová.

„Po Gemerskej hostine folklórny večer nekončí, pokračujeme školou tanca, v ktorej lektori Ján Vajda a Zsollt Kupec s partnerkami budú vyučovať tance z Myslavy a Bidoviec. Do tanca nám zahrá ľudová hudba Rada Kertisa z Košíc,“ ďalší program priblížila Mgr. Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 

Vstupné: 2€

Mária Ferenczová

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 15. október 2018

John J Slovinec Sr. : Brieždenie s fotoaparátom

John J Slovinec Sr. : Brieždenie s fotoaparátom

Konečne som zaľahol, tešiac sa na skoré ráno, keď budem môcť uvidieť vychádzajúce slnko na oblohe a nafotiť ako sa plazí po strmých skalách Mt. Hoodu, ktorý sa vynáral z Trilliumského jazera. Trilliumské jazero sa nachádza južne od Mt. Hoodu v štáte Oregon, USA.
Ešte dlho som sa prevracal zo strany na stranu, aby som našiel tú správnu polohu, lenže sa mi to v túto noc akosi nedarilo. Konečne som zaspal, ale nie ani nadlho, lebo naša Luci, perzská biela mačička si ľahla na moju tvár a chcela byť len so mnou. Zase som sa snažil zavrieť oči, lenže Luci chcela, aby som sa jej venoval, a tak sa ku mne začala túliť. Jej kožuštek bol veľmi jemnučký a teplučký, nemohol som ju odmietnuť.

Znovu som sa zobudil, hoci neboli ani tri hodiny ráno. Nado mnou som videl len malé biele čudo a lesklé guľôčky očí od mesačného svitu, ktoré si ma pozorne obzerali. Mal som pocit, že si ma chce podmaniť a urobiť zo mňa otroka. Priadla pri tom veľmi hlasno a začala sa túliť ešte viac. Nemohol som inak a neodolal som. Pekne som ju pohladkal a ona sa pritúlila a priadla ešte hlasnejšie. Už som aj tak spať nemohol, tak som sa v mysli začal pripravovať na dnešný naplánovaný výlet.

Vytiahol som sa z postele a Luci si ma ešte stále obzerala. Ešte ma predtým asi takto skoro ráno nevidela, a tak oči zo mňa nestiahla. Mala ich akosi prilepené na mne a darmo som sa snažil odvrátiť jej pozornosť ako to len bolo možné, nepodarilo sa mi to. Čas letel a ja som sa musel obracať, aby som stíhal prípravy na výlet.

Nakoniec sa mi podarilo z bytu ubziknúť aj s brašnou, v ktorej som mal objektívy a fotoaparát. V nej tiež samozrejme rôzne filtre, ale hlavne ten polarizačný, ktorý je tak prepotrebný pri fotení pri odrazoch vody a oblohy. Stojan som mal už v kufri auta. Dvere na garáži som len veľmi pomaly vyťahoval, aby škrípaním nezobudili moju manželku. Za necelú hodinku aj ona vstávala, potom sa vždy pripravovala do práce.

Ulice na mňa všade zívali prázdnotou a ja som sa stal zrazu samotárom v šírom poli. Semafory boli v toto ráno mimoriadne tolerantné, pretože nikde som nemusel dlho čakať a za pár sekúnd som mal vždy zelenú. Nikde nikoho, ani živej duše som na ulici nevidel dlhú dobu, kým som sa presúval na Powell Boulevard smerom na východ. Asi po desiatich minútach som dorazil na diaľnicu číslo 26 Východ a až tu som zočil prvé vozidlá. Nebolo ich veľa a za prvú polhodinku som ich videl toľko, že by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky. Slabšie už vidím, hlavne v noci, a tak si vždy nájdem niekoho, kto ma bude viesť do neznáma. Vyčkal som si na veľký nákladiak firmy supermarketu Safeway a nechal som ho, nech ma predbehne. Ten to s radosťou urobil, a tak som mal pred sebou niekoho, na koho som sa mohol spoľahnúť. Držal som sa za ním dobrú stovku metrov, aby mi neblokoval výhľad a naviac dostatočne ďaleko na to, že keby náhodou zrazu zabrzdil, aby som aj ja stihol bezpečne zastaviť a vyhnúť sa kolízii.

Bol som okolo sto kilometrov od mojej hory, takže som cestoval vyše hodinky a pol. Už som bol pekne ďaleko, keď som pocítil stúpanie, ktoré sa výrazne zvyšovalo. Zákruty sa začali taktiež viac hlásiť, a tak som musel trošku brzdiť môjho tátoša, aby ma nestiahol niekde do priepasti.

john 11355 2 1V diaľke sa začali mihať prvé svetlá a ja som prichádzal do miesta, ktoré som tak dobre poznal. Bol to Government Camp, kde som chcel vyčkať chvíľu, keď sa slniečko začne štverať spoza vrchov a nakúkať dole. Zaparkoval som na mieste, odkiaľ som mal dobrý výhľad. Parkovisko bolo takmer prázdne, takže výber som mal dobrý. Vyčkával som ešte chvíľu v aute pri príjemnej hudbe z rádia, ktoré si vždy púšťam a je mojím výborným spoločníkom na cestách už mnohé roky. Bez neho si ani neviem predstaviť, ako by som mohol vôbec existovať. Cítim sa v jeho spoločnosti vždy veľmi príjemne a akosi aj kľudnejšie. Občas sa s ním aj rozprávam, ale iba v tom prípade, keď mu odporujem za to, čo práve vypustilo do éteru. Väčšinou sme ale najlepší priatelia, ako aj v toto ráno. Však mi vyhrávalo tie najkrajšie melódie z rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych.

Pootvoril som na chvíľu okno a vpustil dovnútra čerstvý vzduch. Zrazu som pocítil tú nádhernú vôňu snehu a ihličnanov. Bol to ten najpríjemnejší prírodný dezodorant, ktorý mal i magickú silu a celého si ma ihneď aj podmanil. Nevydržal som dlho v aute a takmer som z neho vyskočil, aby som si mohol užiť tej nádhery. Nozdry sa mi otvárali ako žrebcovi, keď nablízku zacíti kobylku. Trošku ma však zatriasla zima, a tak som sa poponáhľal naspäť do auta, kde bolo tak teplučko a príjemne. Sedel som tam asi ďalšiu polhodinku, ale tma nejako nechcela odísť. Krájať nožom by sa dala, lebo bola taká hustá a nepriesvitná. Nad hlavou som si zrazu všimol trblietajúce sa hviezdy a hneď bolo všade viac svetla, len slniečko ešte stále spalo a neponáhľalo sa vyjsť zo svojej izbietky.

Chvíľu som váhal, ale nakoniec som sa rozhodol, že si odskočím do reštaurácie, ktorá bola hneď kúsok odo mňa. Už som tu nejaký čas nebol, a tak som pomaly vyšiel hore po schodoch priamo ku vchodu. Vonku svietila neónová ceduľka, že je otvorené, mrkol som do okien, ale nikoho som tam nevidel, tak som sa trochu znepokojil, či je to vôbec pravda. Pomaly som otváral dvere a pozeral, či tam je niekto, kto mi pomôže. Pozdravil som sa a v tom okamihu nejaký človek takmer padol na zem z vysokej stoličky na smrť vystrašený a začal koktať: "Čo si dáte na raňajky?" Povedal som mu, že by som si dal šálku kávy a šišku s džemom. "To je všetko!?" prehlásil akýsi namosúrený. "Áno, to je všetko!" Vedel som, čo si dám, takže mi menu nemusel dávať. Netrvalo to dlho a všetko mi priniesol. Chcel som väčšiu šálku na kávu, ale on mi ju nechcel dať, že väčšiu nemá. Nerozumel som tomu a mal som pocit, že je trochu neprimerane neslušný. Vyzeral dosť ospalý a asi aj preto bol podráždený, lebo som ho zobudil. Necítil som sa tu príjemne, tak som sa s raňajkami dosť poponáhľal. Išiel som zaplatiť a podišiel som k pokladnici, kde už akosi netrpezlivo postával. Vyúčtoval mi cenu a ja som mu platil dvadsaťdolárovkou. Môj účet bol päťdolárový, a všimol som si, že mi vydával dosť pomaly a kalkulovane. Najprv na pult položil dve päťdolárovky a potom päť jednodolároviek. Veľmi som sa čudoval, prečo to tak robí, ale dlho mi to netrvalo, kým som pochopil. Vedel som, že očákaval za svoju hroznú a mrzutú obsluhu aj sprepitné. Bohužiaľ, dnes to nebolo jeho ráno a ja som tiež bol trošku šokovaný, takže z tých pripravených jednodolároviek ani jednu nedostal. Porúčal som sa s veľkou radosťou, že ho už nebudem tak skoro zase vidieť.

john 11455 1Ešte som nejakú tú minútku pobudol v aute, ale tiež som bol už nervózny, aby som neminul východ slnka, a tak som sa radšej pobral cestou dole k jazeru. Cestička bola pekne vysvietená reflektormi môjho auta, tak som pozorne sledoval, či niekde nezočím jeleňa alebo srnu. Bolo obvyklé stretnúť ich tu skoro ráno, keď šli piť vodu do blízkeho jazera, ktoré bolo už asi len niečo okolo pol kilometra odtiaľto. Nepostretol som ani živej duše, a tak som sa autom plynule „doplavil“ až k jazeru. Na parkovisku bolo iba jedno vozidlo, ktoré tu zaparkoval nejaký rybár a pobral sa loviť.

Vytiahol som si všetko, čo som potreboval, hlavne som nesmel zabudnúť na stojan, bez ktorého by som ani fotiť niekoľkosekundové expozície veľmi nemohol. Presunul som sa na múr jazera, ktoré tam bolo umelo vybudované kvôli zachytávaniu vody a taktiež aj kvôli zdravšiemu okoliu. Bola ešte stále veľká tma, keď zrazu niekto okolo mňa prechádzal. Hneď som sa tej osobe pozdravil, ale opätovania som sa nedočkal. Bol to ten rybár, ktorý mal neďaleko pripravené udice a vyčkával na tú najväčšiu rybu. Urobil som prvé dva zábery do totálnej tmy a samozrejme na obrazovke fotoaparátu som ani nič nemohol vidieť! Postupne som stláčal spúšť a čakal na tú zlatú guľu, ktorá by mala objať túto obrovskú horu Mount Hood, ktorá sa vypínala nad jazerom. Fotil som tam nejakú dobu a zábery len tak pribúdali. Bola ich už dobrá stovka, ale slnko sa nechcelo akosi na tú moju horu vyštverať. Mohol som vidieť iba lúče zboku. Zrazu som mal už takmer dvesto záberov, a slnka nikde.

Vedľa postával s fotoaparátom ďalší nadšenec fotografovania, s ktorým som aj nadviazal družnú konverzáciu a po takmer dvoch hodinách, čo sme tam spoločne zápasili o najkrajšie zábery, mi s kľudom oznámil tú smutnú správu, že tu nikdy slnce neuvidím, lebo ono sem nikdy nechodí. To aby som šiel k Mirror Lake – Zrkadlové jazero, ktoré je iba kúsok odtiaľto, ale prístup k nemu v noci je dosť komplikovaný. Nešťastný zo všetkého som sa nie v najlepšej nálade poberal domov takmer ráno okolo ôsmej a potom ešte som sklamaný musel merať okolo 110 kilometrov.
Neúspešný a porazený...

John J Slovinec Sr

 

 

 

Čítaj celý článok ]
Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 15. október 2018

Zlaté jubileum Základnej školy v Krásnohorskom Podhradí

Zlaté jubileum Základnej školy v Krásnohorskom Podhradí

Riaditeľ ZŠ Krásnohorské Podhradie Mgr. Ladislav Mikula nám poslal síce krátku, ale veľmi výstížnú informáciu o polstoročnom výročí tejto školy. Pripojil k nej i niekoľko obrázkov, ktoré dokumentujú, že osláv sa zúčastnilo viacero hostí, bývalých pedgógov školy, ako aj niekoľko dnes už významných osobností, absolventov  Základnej školy v Krásnohorskom Podhradí. Informácia z osláv:  Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Krásnohorskom Podhradí 12.10.2018 - Andrássyho obrazáreň. Máme za sebou krásne oslavy 50. výročia našej základnej školy. Charakterizovali ich pozitívne naladení ľudia, bývalí učitelia, zamestnanci školy. Sála obrazárne bola nabitá výnimočnou energiou, vzácnymi hosťami

– zväčša našimi bývalými žiakmi, ale aj výstavou dokumentov, fotografií, tabiel a učebných pomôcok, ktoré sme zachovali pre tento výnimočný deň. Naši terajší aj niektorí bývalí žiaci predviedli skvelý program.

Ďakujeme všetkým prítomným za priazeň, podporu, krásne myšlienky i energiu do ďalších rokov ZŠ. Niektorí zaplnili riadky sociálnej siete, kde sa vyznali zo vzťahu k tejto škole. Napríklad Katarina Bernáthová: Som rada, že som vás spoznala na videu, mám tam aj mojich učitelov, ale hlavne mojich synov, ďakujem vám, vychovala som dobrých synov s vašou pomocou. Danka Velďáková a Janka Velďáková: Takto sme dnes strávili dník :) 50. výročie ZŠ!!! S láskou sme si zaspomínali na naše zlaté časy na ZŠ v Krh. Podhradí. Ďakujeme za naše prvotné vzdelanie. P. riaditeľ Mikula ešte veľa síl minimálne do ďalšej 50-tky tejto skvelej základky [ Čítaj celý článok ]

Spravodajstvo z horného a stredného Gemera - 15. október 2018

Gemerská podkovička - festival detských folklórnych súborov z Gemera a Malohontu mal IX. ročník

Gemerská podkovička - festival detských folklórnych súborov z Gemera a Malohontu mal IX. ročník

Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizovalo v poradí už deviaty ročník festivalu detských folklórnych súborov Gemera-Malohontu pod názvom Gemerská podkovička. Podujatie sa uskutočnilo 12. októbra 2018 a zúčastnilo sa na ňom viac ako 120 účinkujúcich z detských folklórnych súborov Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Zornička a Mladosť z Klenovca, Zrkadielko z Hnúšte, Čížiček z Tisovca a Lykovček z Revúcej. V dopoludňajších hodinách si účastníci festivalu uctili na miestnom cintoríne v Revúcej pamiatku Evky Skalskej, na počesť ktorejsa festival koná a ktorá bola zakladajúcou členkou a dlhoročnou vedúcou

detského folklórneho súboru Lykovček v Revúcej. Popoludní boli pre deti z detských folklórnych súborov pripravené tvorivé dielne, v rámci ktorých si deti mohli vyskúšať pletenie bičov, oboznámili sa s ľudovými nástrojmi (píšťalkami, fujarou) a naučili sa spievať krásne gemerské piesne. Podvečer patril ich spoločnému programu, kde detské folklórne súbory mohli prezentovať piesne a tance regiónu Gemer-Malohont.

Každoročným poslaním a cieľom detského festivalu je podporovať tradičnú ľudovú kultúru, jej zvyky, piesne, tance a remeslá v regióne Gemer-Malohont. Ďakujeme všetkým účinkujúcim a návštevníkom podujatia za podporu a tešíme sa na ďalšie stretnutie na jubilejnom desiatom ročníku Gemerskej podkovičky.

Projekt finančne podporil Fond na podporu umenia.

Ing. Magdaléna Kantorová
Foto: Peter Poboček

 


 

Čítaj celý článok ]